Slávnosť Všetkých Svätých je sviatkom zjednotených sŕdc s Bohom i s ľuďmi. Ona je tiež povzbudením ku konaniu dobra. Cirkev v dnešný deň trošku odstraňuje rámik tajomstva svojho uskutočňovania sa a káže nám pozerať na nespočítateľný zástup známych i neznámych svätých.

Oni žili v rôznom čase a na rôznych miestach, pochádzali zo všetkých rás, zo všetkých spoločenských tried, boli rôzneho veku. Keď žili na zemi, podobali sa nám. Teraz my sa máme pripodobniť im, máme sa stať tým, čím sú oni: máme sa stať svätými.

Tento veľký anonymný zástup svätých nám dáva nádherné poučenie, že nemáme právo považovať svätosť za špeciálnu výsadu rezervovanú iba vyvoleným. Svätosť nie je fenomén, ktorý patrí do minulosti, ale ona je možná dnes. Nespočetný zástup svätých sa skladá z ľudí, ktorí mali také túžby ako my, také isté náklonnosti k hriechu. To, že sa stali tým, čím sú, že opanovali tieto náklonnosti, spôsobilo vytrvalé osobné úsilie, napomáhané tými milosťami, ktoré Boh dáva štedro aj nám. Všetci sme pozvaní zdokonaľovať sa, dosiahnuť plnosť života, ktorou je svätosť. Toto tvrdenie – možno – mnohí z nás môžu chápať ako výčitku na svoju adresu.

Cirkev teda dovoľuje, ba dokonca priam odporúča uctievať vo svätých poklady milosti, akými ich Boh obdaril, a ktoré vo svojom živote nepremárnili. Odôvodnenie kultu svätých vidí v ich zjednotení s Bohom, ktoré sa uskutočnilo v najvyššom stupni. V každom zo svätých si okrem toho uctievame človeka, ktorý mal odvahu získať svätosť, ktorá je obrazom i odrazom svätosti samého Boha. Ich svätosť spočíva v dokonalosti morálneho správania sa, ktoré bolo denne prejavom lásky k Bohu i blížnemu. Svätosť tvorí: život modlitby, vyhýbanie sa smrteľným i všedným hriechom, trpezlivé znášanie ťažkostí, čestná a solídna práca ako aj dobrý príklad pre iných. V každom svätom vidíme slabosti ľudskej prirodzenosti, ale súčasne mnoho dobrej vôle a neustálu starosť, aby znovu vytvorili v sebe obraz Krista.

Cirkev, keď nám dnes stavia pred oči zástupy svätých, pripomína povinnosť smerovať k svätosti: „Božia vôľa je vaše posvätenie“ (1 Sol 4, 3). „Buďte svätí, lebo ja som svätý“ (1 Pt 1, 16). Boh túži po posvätení každého z nás bez ohľadu na okolnosti nášho života. Svätosť je pre všetkých. Od túžby po svätosti nie je nikto oslobodený. Ale Boh tiež nikoho nenúti, dáva človeku úplnú slobodu voľby. Človek môže so svätosťou súhlasiť, alebo ju odmietnuť. Ak chceme vidieť, ako počas storočí ľudia rôznych dôb, stavov, prostredí dávali Bohu odpoveď, musíme sa obrátiť na Cirkev, ktorá toľkých vyhlásila za svätých a podáva ich ako vzor k nasledovaniu.

„Božia vôľa je vaše posvätenie“ (1 Sol 4, 3). Je to pravda? Predsa dnes, v dvadsiatom prvom storočí sa hovorí, že svätí to sú ľudia nie z tohto sveta.

Čo je svätosť? To je život v jednote a priateľstve s Bohom. Priateľstvo s Bohom to je zotrvávanie v milosti posväcujúcej denne, to je Božia milosť. V takom priateľstve môže žiť lekár, ktorý operuje v nemocnici, advokát, ktorý obraňuje obvinených, študent skúmajúci vedu, roľník, ktorý orie pole na traktore. Ináč povedané: každý, kto po tom úprimne túži.

Ovocím zjednotenia s Bohom je láska, ktorá káže robiť druhému človeku dobro. Vtedy vzniká konkrétne rozhodnutie: So mnou musí byť všetkým dobre! Každý môj vzťah k inému človeku bude poznačený veľkou zodpovednosťou.

Čo vyplýva z dnešnej úvahy? Každý z nás má šancu, aby kedysi dnešný deň bol jeho sviatkom. Drahá sestra, drahý brat – tento deň Všetkých Svätých môže byť kedysi tvojim sviatkom! Všetko závisí od teba. Od toho, aký sa ukáže tvoj život.

Dag Hammarskjöld, človek, ktorého nazývajú veľkým, zapísal si kedysi takéto slová: „keď si sa rodil, všetci ťa počuli, ty sám si plakal. Ži tak, aby, keď budeš zomierať, všetci plakali. Ty sám, aby si mohol mať úsmev na tvári“.