Bratia a sestry, hneď v úvodu treba upozorniť, že v evanjeliu pred sebou nemáme doslovný popis neba a pekla. A už vôbec v ňom nehľadajme to, čo nás čaká po smrti. Podobný príbeh o tom, že po smrti sa má chudák dobre a boháč zle, si rozprávali už v starovekom Egypte. Podobný príbeh rozprávali aj židovskí rabíni.
Pán Ježiš tento príbeh nezopakoval preto, aby nám povedal ako sa budeme mať po smrti, ale ako máme žiť tu a teraz. To, čo je na Ježišovom podobenstve originálne, je jeho záver, ktorý sa týka výlučne tohto života. Boháč žiada o zázračnú záchranu svojich bratov a Abrahám mu vysvetľuje, že všetko dôležité im už bolo povedané.
Na začiatku evanjelia sa pred nami objaví boháč, ktorý má všetko, čo človek môže od života žiadať. Všetko, po čom túžil, si mohol dovoliť. Poctivo získané bohatstvo sa považovalo za Božie požehnanie. Zo starozákonného pohľadu nie je možné tomuto bohatému človeku nič vytknúť. Okrem toho, že sa dobre obliekal a jedol, sa o ňom nedozvedáme nič viac. Bol bezstarostný, sústredený len na seba. Pre potreby iných bol uzavretý. Nechcel vidieť Lazára, ktorý líhaval pri jeho dverách.
Lazar má naproti tomu konkrétne meno, Eleazar – znamená Boh pomáha. Dozvedáme sa, čo ho trápi. Má ťažký život, je chudobný, chorý, ľudia si ho nevážia, a predsa je to človek, na ktorého Boh nezabúda. Ježiš chcel na Lazárovej postave zdôrazniť aj to, že každý – aj ten najobyčajnejší ľudský život – má v Božích očiach zmysel. Človek môže byť úplný chudák ako Lazár, a predsa na neho Boh nezabudne.
Príbeh evanjelia pokračuje a ocitáme sa na druhom svete. Nie je to ani nebo ani peklo. Táto predstava, ako sa boháč a Lazár bavia na onom svete, má svoj význam. Ich reč nám má ukázať, čo nie je možné po smrti zmeniť, táto reč nám tiež ukazuje, čo je možné zmeniť a urobiť v tomto živote.
Ako som hovoril, dnešné podobenstvo nie je o tom, ako sa budeme mať po smrti, ale ako máme žiť tu a teraz. Máme sa prebudiť zo snívania a uvedomiť si, čo všetko je v našom svete možné zmeniť. Koľko vecí a vzťahov možno napraviť, zachrániť a uzmieriť.
Aj boháč v dnešnom svete – namiesto toho, aby sa uspokojil len so stále novými pôžitkami a zážitkami, môže nájsť zmysel života, keď začne žiť pre druhých. Lazár, ktorý žil iba v spoločnosti túlavých psov, môže nájsť v cirkvi spoločenstvo, kde ho prijmú. A boháčovi bratia? Tí trebárs niekedy prídu na liturgiu, alebo sa im narodí dieťa a budú ho chcieť z vďačnosti pokrstiť, prídu a zostanú medzi nami. Iní zabrúsia na našu webovú stránku, prečítajú si túto kázeň, zamyslia sa sami nad sebou a začnú so sebou niečo robiť. Na tomto svete je možné všetko zmeniť.
Koľkokrát v živote počujeme, že sa s niečím nedá nič robiť, že to tak vždy bolo a bude. To nie je pravda. Iba po smrti sa už naozaj nedá nič zmeniť. A práve preto je potrebné riešiť a meniť naše vzťahy, problémy, spoločnosť … teraz a tu.
To chce povedať Ježiš svojím podobenstvom. chce povedať, že si máme už teraz čo najviac pomáhať a priepasti medzi sebou zasypávať. Ježiš využil ľudovú povesť na to, aby nám pripomenul naliehavosť tohto času, kedy sa dá ešte veľa vecí zmeniť, uľahčiť, odpustiť a zmierniť.
Bratia a sestry, boháč z podobenstva chcel poslať na tento svet zázračné posolstvo, lebo sa mu otvorili oči. Ale ako Abrahám povedal – jeho bratia a aj my všetci žijúci – máme v Písme svätom dostatočné množstvo informácií o tom, ako treba žiť a formovať svoj život. Možno nás napadne otázka: Čo by mi tak asi chcel odkázať môj blízky, keď sa mu pri vstupe do večnosti otvorili oči? Odkaz by bol zrejme taký istý ako v tom podobenstve: Nie sú potrebné osobitné upozornenia z večnosti, keďže každému sú prístupné informácie z Písma. Nemali by sme čakať až keď sa nám “otvoria oči“ po smrti, lebo oči pre správne videnie sa nám majú otvoriť už teraz. K takejto príprave na našu poslednú hodinu by nás malo priviesť aj dnešné evanjelium.