Bratia a sestry, každý jeden deň sa človek dostáva do kontaktu s nejakými novými informáciami. Niekedy sú to len krátke správy typu – čo sa za posledných 24 hodín udialo, inokedy sú to senzácie, ktoré nás majú šokovať, či upútať našu pozornosť. Občas sú to doslova “kačice” – fámy, ktoré nie sú pravdivé. A my všetky tieto informácie prijímame, triedime, selektujeme, na dôležitejšie, či menej dôležité. Je ťažké posúdiť, ktoré informácie sú zmysluplné – pravdivé a ktoré sú povrchné a pravda sa v nich určite neskrýva.

Informácia o Vzkriesení Ježiša Krista je ohromnou správou. A tiež sa pri nej môžete opýtať, či je dôveryhodná. Nie je to nejaká novinárska kačica? Odkiaľ sa táto informácia vzala? Preveril niekto zdroje tejto informácie? Opýtal sa niekto svedkov? Pravdou je, že od vzkriesenia Ježiša Krista to už nikto iný nedokázal. V dejinách ľudstva sa niečo také už nikdy viac nezopakovalo. Nedá sa to napodobiť…

Tak ako si overiť túto informáciu, ako ju potvrdiť? Máme dnes možnosti niečo také vyvrátiť?

Nový zákon nám hovorí o mnohých svedkoch Ježišovho vzkriesenia. Úplne prvé boli ženy, ktoré prišli k hrobu, Ježiša v ňom nevideli, len dvoch anjelov, ktorí im povedali, že nemajú hľadať živého medzi mŕtvymi. Svedectvo žien sa v tej dobe nebralo veľmi vážne, pretože ich postavenie bolo iné, ako v dnešnej dobe. Aj napriek tomu je prvý svedok žena – Mária Magdaléna. Sväte písmo nám tiež hovorí, že k hrobu dobehli Peter a Ján, ale nevideli vzkrieseného Krista.  Ježiš sa im ukázal neskôr a postupne sa  dal poznať ďalšiemu okruhu ľudí. Keď o nich píše apoštol Pavol, hovorí o vyše 500 bratoch.

Svedkov Vzkrieseného Ježiša by sme teda mali, aj keď dnes sa ich už nemôžeme opýtať čo videli, a aké to naozaj bolo. Apoštol Pavol o nich hovorí preto, že sa ich ľudia tej doby mohli na tieto udalosti opýtať a oni hovorili, čoho boli svedkami.

Najdôveryhodnejšie informácie ktoré máme, sú zapísané v evanjeliách. Štyria evanjelisti, (Marek, Matúš, Lukáš a Ján) ktorí tieto udalosti zachytili na papier a opísali ich, na jednej strane sú ako očitý svedkovia, ale aj ako tí ktorí sa informovali, pýtali, pátrali a dopátrali sa.

Správu o Vzkriesení zapísali všetci štyria evanjelisti. Boli to úplne rozdielni ľudia. Prvé napísané evanjelium bolo evanjelium podľa Marka. Vieme, že Marek bol spolupracovníkom apoštola Petra (Mk 16, 1-8). To, čo sa udialo v prvý deň po sobote, musel Peter vedieť iba z rozprávania žien, ktoré išli k hrobu. Zachytáva mená troch žien, ktoré sa cestou trápia, či im bude mať kto odvaliť kameň. Kameň však bol odvalený a keď vošli do hrobu, videli mládenca oblečeného do bieleho rúcha. Ten ich ukľudňoval aby sa nebáli, ale veľmi to nepomohlo. Evanjelista Marek zaznamenáva, že od hrobu ušli… a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli. Je to dosť stručný opis týchto udalostí.

Ďalšie evanjelium je Matúšovo, ktoré bolo adresované židom. V jeho správe o vzkriesení evanjelista Matúš spomína iba dve ženy, Máriu Magdalénu a inú Máriu. Matúš v správe upresňuje, že to nebol len muž v bielom, ale anjel. A taktiež, že ženy odišli nie len so strachom, ale aj s radosťou, a povedali to učeníkom.

Evanjelista Lukáš vo svojej správe hovorí, že to bolo v prvý deň po sobote, spomína odvalený kameň i rozpaky nad prázdnym hrobom, a taktiež spomína dvoch anjelov, ktorí sa im zjavili. Svedectvo, ktoré povedali, je opísané inými slovami, ale zmysel sa nezmenil. Lukáš menovite spomína Máriu Magdalénu, Máriu Jakubovu, ale hovorí aj o ďalších ženách. Nakoniec dodáva, že k hrobu dobehol aj Peter.

Jánovo svedectvo o Vzkriesení bolo napísane ako posledné. Tento evanjelista spomína ráno pri hrobe a iba Máriu Magdalénu. Nespomína, žeby vošla do hrobu, len to, že bežala a povedala to Petrovi a inému učeníkovi, ktorého Ježiš miloval. Bežali k hrobu, ale keďže Ján bol omnoho mladší ako Peter, Petra prebehol, nevošiel však do hrobu, lebo sa bál. Ján hovorí, že hrob bol prázdny, že plachty ležali iba tak pohodené a iba plachta z hlavy bola pekne poskladaná. A až potom nasleduje opis stretnutia Ježiša a Márie Magdalény, ktorého si pomýlila so záhradníkom.

Možno sa pýtate, prečo som dnes predstavil všetkých evanjelistoch a ich správu o Vzkriesení? Preto, aby ste videli, že to nie je úplne rovnaká popis? Že sa Evanjelisti nezhodujú vo svojom podaní? Koľko bolo tých anjelov, alebo mužov v bielom rúchu, dvaja, alebo jeden? Koľko bolo žien, dve, tri, alebo viac? Vošli všetky do hrobu, alebo robili paniku a báli sa?

Viete, čo je na tých správach dôležité? Že sa v detailoch nezhodujú! Ak by boli všetky úplne rovnaké, bol by tu jeden vážny problém. A tým je, že Marek to okolo roku 60 napísal a Matúš, Lukáš a Ján to od neho od slova do slova prepísali. Historickí bádatelia by také niečo v dnešnej dobe zhodili zo stola, ako totálny podvrh. Nemohlo by to seriózne obstáť.

Ale prečo tá rozdielnosť? Pretože každý z nich zažil šok. Šok, panika, nepochopiteľné veci, ktoré sa pred ich zrakmi udiali ich museli riadne vyviesť z rovnováhy. Jasné, že bolo ťažké opísať všetky detaily. Základom však bola zvesť, ktorú podali ďalej. V tom je pravdivosť a autentickosť zvesti evanjelistov. Neupravili to tak, aby to všetko sedelo. Lebo nie je podstatné, či tam boli dvaja alebo jeden anjel. Či ho nazvete mužom oblečeným do bieleho rúcha, alebo anjelom. A nie je podstatné, či k hrobu išlo 2, 6, či 7 žien. V tom strese a v tej panike sú toto nepodstatné veci. Podstatné je, že videli, že hrob bol prázdny a Vzkriesenie Ježiša Krista sa stalo realitou.