Často počúvam nariekanie na nedostatok času. Ľudia sa stále ospravedlňujú nedostatkom času – že sa nemajú kedy modliť, že sa nemajú kedy venovať rodine, že nemajú čas na odpočinok… Ide o príliš dôležité veci – modlitba, rodina, blížni, vlasť, vlastné zdravie, a predsa krátka výhovorka: „nemám čas“ – vo vlastných i cudzích očiach ospravedlňuje nedostatok starostlivosti o tieto hodnoty. Či takéto svedectvo ospravedlňuje v očiach Božích? A čia je to vina, že nemáme čas? Skutočne Boh stvoril deň príliš krátky? Veriaci človek vie, že takto postavená otázka nemá zmysel. Máme dosť času, aby sme vykonali – a to dôkladne všetko, čo od nás očakáva Boh. On vyznačil úlohy, on pozná naše možnosti a On nám dáva všetok čas ktorý potrebujeme. U Neho je všetko ideálne vypočítané. Ak nám chýba čas, nie je to vina Boha, ale naša.
Je očividné, že nedokážeme urobiť všetko, čo by sme my chceli urobiť, dokonca ani keby sme pracovali dvadsaťštyri hodín denne. Čím viac budeme pracovať, tým viac úloh nás bude čakať… Práca, to je moloch, ktorý môže človeka pohltiť. Taká je pravda o práci. Zatiaľ čo Bohu vôbec nejde o to, aby sme robili veľa, ale o to, aby sme vykonávali dobro, ktoré On od nás očakáva.
Zamilovaní si vždy na seba nájdu čas, dokonca i v najväčšom návale práce. Dokážu si zorganizovať stretnutie, porozprávať sa, napísať si… Muž, ktorý miluje ženu, si vždy na ňu čas nájde… matka, ktorá miluje svoje deti, má pre ne vždy čas… ozajstný priateľ, aj napriek práci, vždy pomôže keď treba… Prvým znakom vyhasínajúcej lásky je nedostatok času pre tých, ktorých milujeme. Láska nikdy nedovolí, aby bola zasypaná haldou dočasných starostí, ona vždy v pokoji a radosti vie zachovať správnu hierarchiu hodnôt.
Prečo iba láska dokáže správne využiť čas? Lebo iba ona je v stave prekročiť hranice času a premeniť ho na večnosť. Ten, kto nemiluje, nemá čas ani pre Boha, ani pre blížneho, ani pre seba. Ak niekto miluje, tak čas sa rozmnožuje v jeho rukách ako chlieb v rukách Ježiša, keď sýtil tisíce ľudí. Ten chlieb bol lámaný a rozdávaný rukou Večnej Lásky. Ľudia, ktorí opravdivo milujú, dokážu jednou hodinou svojho života nasýtiť mnohých.
Táto úvaha o využití času je zvlášť potrebná na prahu Nového roka. Jeho hodiny budú rýchlo pretekať našimi rukami i srdcom. Ako mnoho máme urobiť… aké ambiciózne plány sa odvíjajú v hlavách mladých, silných, zdravých ľudí… ako presne chcú šetriť sily chorí, slabí, v pokročilom veku.. Dvanásť nových mesiacov, to je veľká šanca pre každého osobne a pre celý národ. Treba si zapamätať, že nám nebude chýbať čas iba vtedy, keď ho využijeme v duchu lásky. Ona jediná dokáže hranice času presúvať do večnosti.