Bratia a sestry, L. Evely kladie takúto otázku kresťanom: „Keby ste sa náhle dozvedeli, že ste neboli pokrstení, alebo že váš krst bol neplatný, či by ste hneď v nasledujúci deň neprosili o krst?“ Zdá sa, že by sa našlo mnoho takých, ktorí by dlho odkladali túto prosbu. A nejeden by možno povedal, že mu je dobre na svete i bez krstu. Ale to  by sme predsa neboli deťmi Božími a nemali by sme v sebe nadprirodzený život… Rýchlosť rozhodnutia pre krst by bola dôkazom, ako si ceníme túto sviatosť a náš kresťanský život v Cirkvi.

Kardinál Július Bevilacqua si tak cenil dar Božieho detinstva, ktoré dostal pri sv. krste, že keď už ležal  na smrteľnej posteli, prosil miestneho farára, ktorý ho navštívil, aby po návrate do  v mesta, kde sa narodil (Isola della Scala blízko Verony), pobozkal v jeho mene krstiteľnicu, pri ktorej pred 80. rokmi dostal život milosti.

Dnes, keď uvažujeme o krste Pána Ježiša, skrze ktorý On dal krstnej vode silu očistiť nás od hriechu a urobiť nás deťmi Božími, poďakujme sa Mu za tento veľký dar a za to, že sme skrze krst vstúpili do Cirkvi. Budú Mu milé naše slová vďačnosti.

Našu vďačnosť máme vyjadriť predovšetkým dobrým kresťanským životom podľa Jeho Evanjelia. Zastavme sa dnes nad tým, ako prebiehal náš život. Či by po 20., 30., a možno i 70. rokoch nášho život mohol Boh vysloviť o nás slová: Toto je môj milovaný syn, moja milovaná dcéra, v ktorých som našiel zaľúbenie? Po toľkých rokoch nášho života a využívania Božích milostí by v nás Boh mal nájsť  zaľúbenie ako vo chvíli krstu.

Počas svätého prijímania, keď budeme ďakovať Bohu za Jeho prvý príchod k nám vo chvíli sv. krstu, prosme Ho vrúcne o pomoc, aby sme nepremárnili túto milosť a toľko iných, ktoré sme od Neho dostali, ale naopak, aby priniesla bohaté ovocie.