Bratia a sestry, čo je to pravda? Filozofia hovorí o dvoch druhoch právd, o absolútnej a relatívnej. Podľa Tomáša Akvinského pravda je zhoda veci a rozumu. Podľa neho môže byť pravda iba jedna, pretože pochádza od Boha.

V dnešnom evanjeliovom texte, ktorý sme si práve vypočuli, Ježiš hovorí, že sa narodil, a na to prišiel na svet, aby vydal svedectvo o pravde. Ďalej hovorí, že každý kto je z pravdy, počúva jeho hlas (porov.: Jn 18, 37).

Ak sa teda niekto opýta, prečo prišiel Kristus na tento svet, môžeme smelo odpovedať že aj preto, aby nám ukázal, čo je pravda a zároveň nám dal príklad aby sme túto pravdu aj žili. Všetkým nám chce povedať, že musíme prijať pravdu o sebe. Dnes nie je moderné hovoriť pravdu celkovo – a o sebe už vôbec nie, ale musím povedať, že človek, ktorý si uvedomuje svoje chyby – priznáva svoje chyby, vyslovuje o sebe pravdu. A vysloviť o sebe pravdu predstavuje veľkú odvahu… Vieme ľahko vyslovovať pravdu o druhých, ale nie o sebe. Mali by sme sa naučiť vysloviť pravdu hlavne o sebe, lebo len ona nás môže oslobodiť. Poznať pravdu o sebe znamená oslobodzovať sa od falošného a krivého zrkadla. My sme však stále viac kritickí ako sebakritickí.

Katechizmus katolíckej cirkvi v bode 27 hovorí, že Boh neprestáva priťahovať človeka k sebe a jedine v Bohu nájde človek pravdu a šťastie, ktoré neprestajne hľadá. A pokračuje ďalej: Človek od prirodzenosti smeruje k pravde. Je povinný ju rešpektovať a dosviedčať: „V súlade so svojou dôstojnosťou všetci ľudia, pretože sú osoby,… sú samou svojou prirodzenosťou pobádaní a zároveň morálne povinní hľadať pravdu,(2104) predovšetkým pravdu týkajúcu sa náboženstva. Sú povinní poznanú pravdu aj prijať a celý svoj život usporiadať podľa požiadaviek pravdy.“

Sami dobre vidíme, ako celá naša spoločnosť zatúžila po pravde po udalostiach, ktoré sa stali na Slovensku, či to bola vražda, korupcie, škandály, s ktorými zápasí naša spoločnosť. A stále to v spoločnosti rezonuje. Nie, nechceme počúvať rozprávky, mýty, ale chceme poznať pravdu. O to by nám stále malo ísť, áno, iba o pravdu. Verím, že keby bola pravda vždy odhalená, potom by sa také neprávosti nestávali. Naša spoločnosť je citlivá na korupciu, musíme proti nej vytrvalo bojovať. Spoločnosť je citlivá na klientelizmus, na zneužívanie európskych fondov, na rôzne podvody a mafiánske maniere. Slušní ľudia tejto spoločnosti chcú, aby sa tieto veci riešili a vyriešili.

Pravda nás vedie k šľachetnosti, k dobru, k spravodlivosti, k čestnosti – a vidíme, ako sa zrazu náš národ domáha týchto hodnôt.

Dnes je mnoho ľudí, ktorí majú svedomie veľmi pokrivené a zdeformované. Veď ako inak by mohli tak ľahko prekrúcať pravdu, ako sa to dnes deje. To, čo bolo morálne, už nie je morálne. To čo bolo nemorálne, sa stalo morálnym a chcú to vyhlásiť dokonca za normále… Ale nedajme sa pomýliť. To nie my ľudia určujeme čo je morálne a nemorálne, ale Boh, ktorý zapísal a zakódoval toto poznanie do ľudského srdca a do svedomia človeka. Hoci sa hovorí, že 100 krát opakovaná lož sa stane pravdou, nie je to tak, nikdy sa pravdou nestane, aj keby lož ľudia odhlasovali v parlamente a verili jej bez váhania. Hriech zostane stále hriechom a my sa mu musíme vyhýbať a odmietať ho.

Často sa zamýšľam nad tým, ako sme si i my, kresťania, zvykli robiť dohody so zlom. Ide o kompromisy, kde sa nemôžeme vyhovárať na to, že ide o nejaké komplikované situácie, v ktorých je veľmi ťažké zorientovať sa. My už robíme kompromisy so zlom aj tam, kde je pravda veľmi jasná, hoci sa ju niektorí snažia zahmliť. Niekedy mám pocit, že je potrebné, aby prišiel niekto medzi nás, ako to dieťa v Andersenovej rozprávke Cisárove nové šaty a zakričal: „Veď je nahý!“ -,…zakričal, aká je pravda. Nazvyme veci pravým menom, nehrajme sa na moderných, multikultúrnych a všetko akceptujúcich. Upadáme pri tom totiž morálne, mravne a podporujeme tak novodobé pohanstvo. Nežeňme sa na morálne dno, ktoré ešte nikoho neurobilo šťastným. Spamätajme sa, kým nie je neskoro. Dnes potrebujeme počuť jasný hlas zo strany nás duchovných, ale i svetských predstaviteľov v našej krajine, hlas, ktorý nám presvedčivo ohlási pravdu.

Bratia a sestry, čo je pravda? Touto otázkou som začal dnešný príhovor. Táto otázka môže znieť aj: čo je šťastie? Kto z nás, ľudí, by netúžil byť v živote šťastný? Asi všetci. Všetci sa usilujeme dosiahnuť šťastie. Šťastie závisí aj od toho, akým smerom sa v našom živote uberáme. Pretože pravda je základom vnútorného pokoja, je základom pre naše šťastie. Hľadajme pravdu všetci – veriaci i neveriaci, ak nám záleží na pokojnom a šťastnom živote. Amen.