Štvrtok:

„Milovať budeš blížneho, ako seba samého.“

Milovať seba… A to správnym spôsobom. Toto je základný predpoklad lásky. Ten, kto nezačne tým, nenaučí sa viesť dialóg lásky. Opravdivá láska k iným sa začína správnou láskou k sebe samému. Kto nemiluje seba, nie je pripravený milovať iných.

Dovoľme si teraz i počas celého víkendu, upriamiť svoju pozornosť na jedinú osobu –  na seba…a zostaňme pri sebe. Buďme si v týchto chvíľach blízko. Pozrime sa, ako sme na tom s láskou k sebe.

Na zemi je zrkadlo, rozbité na malé kúsky. Čriepky zrkadla nás pozývajú pozrieť sa na seba, do svojej tváre, do svojho srdca a chvíľu sa iba tak dívať.

Čo tam vidím? Čo prežívam, keď sa na seba dívam?

Čo je vo mne rozbité, zranené, pokrivené…? Čo vo mne chce byť videné a poznávané? Čo potrebuje bezpodmienečné prijatie? Čo vo mne túži po úcte a láske? Čo vo mne chce žiť a prežívať radosť zo seba?

Zostaňme chvíľu v tichu.

PIATOK:

Obrázok: Pohľad do studne – položený na rozbitom zrkadle.

Pozerajme sa chvíľu na obraz Sigera Kodera s názvom „Pohľad do studne“. Vidíme tam ženu nakláňajúcu sa nad studňou. Svetlo, ktoré vrhá svoj lúč až na dno, odráža na hladine vody tvár tejto ženy a tvár muža, ktorí si vzájomne uprene hľadia do očí.

Zostaňme teraz na dne tejto studne, ktorá symbolizuje naše ja – to ja má obrovskú šírku a hĺbku, ktorú ešte nepoznáme, dno, ktoré je ešte neprebádané, nevidené, skryté, neobjavené,….

Na hladine vidíme odraz dvoch tvári – ženy a muža – tie symbolizujú mňa a Krista. Žena, dívajúca sa do Ježišových očí,  v Jeho láskyplnom pohľade poznáva seba samú tak, ako ju poznáva On. Hĺbka Kristových očí jej dáva odvahu vstúpiť do hĺbok svojho ja, kde objavuje seba samú takú, aká naozaj je. Z tejto hĺbky sa potom vynára ako dar pre druhých a žije v plnohodnotných vzťahoch seba samu. V nich sa nakoniec vždy zrkadlí jej láskyplný vzťah s Ježišom.

Ježiš nás všetkých dnes pozýva pozerať sa do Jeho láskyplného pohľadu:

„Pretože si drahý mojím očiam a vzácny, a ja ťa milujem.“

SOBOTA:

V piatok sme začali naše stretnutie pozeraním sa do čriepok rozbitého zrkadla. Dnes sa na to zrkadlo pozrime znova. Čo sa od piatkového večera zmenilo? …chvíľka ticha

A ja Vás dnes chcem pozvať k tomu, aby sme miesto pozerania sa do tohto zrkadla a vypočítavania si vlastných nedostatkov, skúsili sa radšej na svoju hodnotu spýtať toho, kto ju skutočne pozná – samého Boha. Ako ťa vidí On?

Boh, ktorý je krása a láska, sa zamiloval do mňa. Vymeňme to naše rozbité zrkadlo, za iné. Boh je tým zrkadlom, v ktorom vidím seba ako milovaného a krásneho. Pretože Boh vložil do mňa svoju krásu a lásku, som ich nositeľmi. A len stretnutie s pravou Láskou, ktorou je Boh, prebúdza vo mne tento prameň lásky a krásy. Majme stále pred očami to, čo je napísané akoby v symbolickom zrkadle Božieho pohľadu, že: som krásny/a a milovaný/á, pretože Boh, sama krása, sa zamiloval do mňa.

Som presvedčený, že keby sme vedeli, ako veľmi nás Boh má rád, potom by žiadny človek nemal pocity alebo komplexy menejcennosti. Musíme za sebou nechať sformovanie minulosti, úplne zvlieknuť starého človeka s jeho myslením a obliecť si nového človeka s novým myslením.