Ťažké návraty.

Šťastní sú synovia a dcéry, ktorí prežili pokojné a radostné detstvo, boli obklopení láskou otca a matky. Šťastní sú, ak vo svojej rodine i Cirkvi prežili v duchu Evanjelia svoju vieru, poznali Boha i Jeho Syna Ježiša ako bytosti plné lásky a milosrdenstva. Spomienky na tieto zážitky im neraz pomôžu vrátiť sa zo zle zvolenej cesty, na ktorú sa tak ľahko vstupuje v mladom veku. Bohužiaľ nie všetci rodičia, zvlášť nie všetci otcovia, sa podobajú otcovi z podobenstva o márnotratnom synovi.

Starší pán napísal: „Plniac funkciu spoločného opatrovníka neplnoletých, často stretávam priam šokujúce javy. Strážení zverenci sa už vo veku od 13 do 17 rokov dostávajú do konfliktu so zákonom. Najčastejšie sú to drobné krádeže. Motivácia činu je skôr naivná – podľahli vplyvu “rádoby” kamaráta a na základe solidarity sa dopustili priestupku. Potom nasledovali rozhovory i vyšetrovania končiace na súde pre maloletých. A od toho momentu sa začína dráma mladého vinníka. Reakcie rodičov sú kruté, ba dokonca sadistické. Rodičia často bezpestania vyčítajú zlomenému synovi spáchané previnenie a predpovedajú mu budúcnosť naplnenú previneniami a väzením. Značné percento madistvých sa zlomí. Prestáva v seba veriť. A vtedy bezradné dieťa začína realizovať rodičovskú “víziu!, zrodenú z nedostatku lásky“ („Znak“ 1981, č. 349). Takých rodičov viac trápi výsmech okolia ako náprava dieťaťa. Podvedome sa na ňom pomstia za stratu dobrého mena…

Podobenstvo spomína taktiež úlohu staršieho brata. Jeho ukážková dokonalosť, spojená s pohŕdaním k previnilcovi – to býva veľkou prekážkou v návrate zlomeného človeka k morálnemu zdraviu. Keby márnotratný syn stretol najprv svojho brata a nie otca, možno by nezostal doma.

Prvým znakom ozajstnej lásky – ako hovorí Kristus v podobenstve – je odpustenie. A s odpustením sa musí spájať mlčanie, a nie stále vyčítanie zlého činu, nie nové otváranie rán v psychike dieťaťa. Ak toto chýba, a tak – ako hovoril onen opatrovník – mladý človek začne utekať k zlým kamarátom, ktorí ho prijmú a akceptujú medzi sebou.

Podobenstvo opisuje iba prvú etapu obrátenia, potvrdenie: zhrešil som a ľutujem. Nehovorí o ďalšom živote márnotratného syna. Niekedy ten ďalší život prebieha pokojne, bez väčších ťažkostí. Je to tak zvyčajne vtedy, keď mladý človek neodišiel príliš ďaleko a nie nadlho od otcovského domu, čiže od zachovania Desiatich prikázaní.

Často však má za sebou vážne previnenia proti Božiemu zákonu. Boh ako dobrý otec odpúšťa a zabúda spáchané hriechy. Nezabúda ich však telo a psychika človeka, zvlášť vtedy, keď hriech prešiel už do zlozvyku a zanechal hlboké stopy v citoch i predstavivosti. Úkon ľútosti neodstraňuje zlé náklonnosti. Zlozvyky nemožno odstrániť jednorazovým aktom ako špinavé oblečenie, ktoré človek vyzlečie, keď sa vracia po práci domov. Úkon ľútosti je iba začiatkom. Potom prichádza dlhé obdobie boja, ťažkého boja, dokiaľ nenastane do istej miery očistenie tela i psychiky zo zlých návykov. Námahy tohto boja poznajú všetci, ktorí sa usilujú vyslobodiť z opilstva, narkománie, či hriechov proti šiestemu prikázaniu.

Boh pomáha človeku v tomto boji svojou milosťou. Jeho výsledok vo veľkej miere závisí od toho, či nájdu dobrotu, porozumenie i trpezlivosť vo svojom prostredí hlavne vo svojej rodine.