Veľmi nábožná staršia pani v Amerike, menila náboženstvá a vyznania ako príslovečné rukavičky. Bohužiaľ v každom ďalšom náboženstve bola nespokojná a nakoniec založila svoje vlastné náboženstvo.

Jedného dňa sa u nej objavil reportér miestneho denníka a pokúšal sa dozvedieť, aké jej súčasné náboženstvo, preto jej položil otázku: – Pani, skutočne si myslíte – ako sa tu všeobecne usudzuje – že do neba nikto nevojde, okrem vás a vašej slúžky?

Žena sa hlboko zamyslela, a po chvíli odpovedala: – Ja určite pôjdem do neba, ale čo sa týka slúžky… nie som si taká istá.

„Ani Boh, ani Pán, ani sám Kristus ho nepotopí“ – takéto rúhavé slová bolo vidieť na lodi „Titanik“, ktorá napriek tomu v roku 1912 sa potopila v Atlantiku počas svojej prvej plavby.

To sú príklady ľudskej pýchy, ktorých by sme mohli uviesť tisíce. V dnešnom Evanjeliu Ježiš pranieruje pýchu, ktorá sa najviac protiví Bohu i ľuďom. Keď Ježiš pozeral na to, ako farizeji zaujímali prvé miesta, využil príležitosť a odsúdil ich postoj: „ Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto (…). Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený“.

Kristove slová sú adresované nielen farizejom, ale i nám. Pýcha totiž je hriechom i dôvodom nespočetných nešťastí, veľkých i malých, spoločenských i osobných. Kvôli pýche padli vzbúrení anjeli. Odmietli poslušnosť Boh a za to boli zhodení do pekla. Ona bola dôvodom dedičného hriechu prvých rodičov.

Pýcha dokáže urobiť zo života ľudí, už tu na zemi, opravdivé peklo. Nie je teda divné, že Cirkev ju vymenúva ako prvý z hlavných hriechov. Pýcha je totiž dôvodom častých hádok a nedorozumení v rodinách, organizáciách, na pracoviskách… Pýcha bola a je dôvodom mnohých nepokojov a vojen, ktoré sa odohrávajú na celom svete.

Pyšní ľudia nedokážu milovať! Nemilujú Boha ani iných ľudí. Zdá sa im, že milujú sami seba, no v skutočnosti si spôsobujú najväčšiu krivdu. Všetko a všetkých hodnotia cez prizmu vlastného „ja“. Sú tak citliví v bode rozdúchaného do neprirodzených proporcií vlastného „ja“, že žijú v stálom napätí, v stave nepokoja i konfliktu s Bohom, s ľuďmi i so sebou samými. Sú nešťastní.

Lekári – psychiatri tvrdia, že pýcha je často príčinou nervových a psychických chorôb. Pyšní ľudia sa chorobne tlačia napred. Preceňujú sami seba, hľadajú uznania a pocty. Veľmi často si nahovárajú veľkosť, zásluhy i práva pred Bohom i ľuďmi. A keď ich tieto očakávania sklamú, myslia si, že sa im deje krivda, lebo Boh ich neposlúcha, a ľudia ich nechápu. Týmto spôsobom sa rodia rozčarovania, obvinenia i výčitky, ktoré sa často premenia na nervové i psychické poruchy.

Boh, ktorý nás miluje, nemôže pokojne pozerať na to, že ľudia krivdia sami sebe a robia sa nešťastnými kvôli pýche. Preto nás vystríha na stránkach Svätého Písma mnoho ráz pred jej zhubným ovocím. Tiež nás povzbudzuje k praktizovaniu pokory.

V dnešnom prvom čítaní z Knihy Siracha, nám Boh adresuje slová: „Niet lieku pre spoločnosť pyšných, lebo si neuvedomujú, že hriech v nich ako peň zapustil korene… O koľko si väčší, o toľko sa uponižuj vo všetkom, a budeš milý Bohu. Lebo veľká je moc Božia, pokorní mu vzdávajú chválu“ (Sir 3, 30.20-21).

Kristus stavia pokoru ako základnú podmienku spásy. „Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň“. V inom prípade povedal Apoštolom: „Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň“ (Mt 18, 4).

Pokora je pravdou, pýcha je klamstvom. Dokážme si povedať: nie som centrom celého sveta, lebo vedľa mňa je sedem miliárd iných ľudí. Centrom sveta je Boh. Teda, čím viac zabúdame na seba a dobrosrdečne sa angažujeme do vecí iných ľudí, tým viac vzrastáme v čnosti pokory a opravdivej lásky.

Tomáš Kempenský napísal: „Nepovažuj sa za lepšieho od druhého, ale obávaj sa, aby si nebol horší pred Bohom, ktorý vie, čo je v človeku“. Ktosi iný dodal: „Byť pokorný a hrdý v duchu viery, znamená: prežívať to, že pred Bohom som ničím, ale Boh je vo mne“. Zasa sv. Vincent de Paul píše: „Génius, ktorý býva v pokore nadchnutý, to už nie je génius – to je svätý na zemi! Lebo čímže je svätosť, ak nie čistým zotrvaním vo večnom vnuknutí – a večnou láskou“.

Prosme dnes Krista, aby uzdravil naše srdcia z hriechov i slabostí. Ak nám hrozí pýcha, tak sa vrúcne modlime, aby nás Ježiš od nej oslobodil.