My ľudia sme niekedy veľmi zaujímaví. Často berieme veľmi vážne úplné maličkosti, no dôležité veci si nevšímame. Keď sa nám niečo pokazí, hneď hľadáme odborníka. A vždy ideme za odborníkom, nespoliehame sa na hocikoho – pokazí sa nám napríklad auto, ideme za automechanikom (a stále chceme toho najlepšieho). Máme ťažkosti so svojím zdravím? Ideme za lekárom. Tak to v bežnom živote robieva každý normálny človek.

Mnohí sa však už správajú inak, ak ide o dôležitejšie veci – ak ide o našu dušu, o naše šťastie. Tu sa nám už ponúka hocikto – hocikto nás chce „dávať rozum“. A my ho pokojne prijímame. Niekedy to však môže dopadnúť veľmi zle.

Aby sme však lepšie odhalili falošných prorokov, musíme si všimnúť ich heslá. Typické heslo falošných prorokov vyšlo z úst boháča z evanjelia: „Potom si povedal: „Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie, a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!” (Lk 12, 18).

Spomínaný boháč sa nestaral o nič iné, len o bohatstvo.

Uvedené heslo opakujú falošní proroci aj dnes v rôznych obmenách: „Jedz, pi, užívaj si svet!“ „Čo máš z tohto života? Iba to, čo zješ a vypiješ.“ „Načo ti treba chodievať do chrámu? Čo ti tam dajú?“ „Mojím bohom je moja peňaženka!“ Spomínaní falošní proroci však nechcú byť až takí primitívni, preto tvrdia: „Je vedecky dokázané, že Boha niet, že človek nemá nesmrteľnú dušu – všetko končí smrťou človeka.“

Všimnime si teda, čo o tom hovorí Ježiš – náš pravý Učiteľ. Všetkých tých, ktorí sa starajú o jedlo, pitie, zábavu a zanedbávajú svoju nesmrteľnú dušu, tak tých – podobne ako boháča z evanjelia – nazýva bláznami. A iste právom – veď sa starajú len o to, čo je pominuteľné, čo môžu ešte túto noc opustiť, a zanedbávajú to, čo bude trvať večne.

Zanedbávajú svoju nesmrteľnú dušu. Tá sa ale po smrti bude musieť postaviť pred Boha, kde jej nepomôže žiadne bohatstvo. Ježiš teda zdôrazňuje večný život, o ktorý sa musíme za každú cenu starať. Často hovoríme, že najdôležitejšie je zdravie. Kristus nás však učí inak – hovorí, že lepšie je pre nás prísť do večného života hoci iba s jedným okom, s jednou rukou či s jednou nohou, ako by sme boli úplne zdraví, no kvôli

hriechom by sme boli hodení do večného ohňa. Podľa Ježiša je pre nás teda najdôležitejšia naša večná spása a nie naše telesné zdravie.

Človek do neba nevchádza automaticky, zadarmo. Sú i takí, ktorí si myslia, že úplne stačí, ak je človek pokrstený a po smrti ho pochová kňaz. Pán Ježiš nás učí, že medzi krstom a pohrebom musí dobrý kresťan kráčať cestou Jeho evanjelia. A táto cesta je úzka a ťažká. Nejeden kresťan, ktorý svoju vieru berie vážne, si neraz povzdychne: „Pane Bože, veľmi sa bojím, lebo Tvoje evanjelium sa veľmi ľahko počúva, no ťažko je podľa neho žiť!” Nestačí teda len poznať Kristovo evanjelium, ale treba podľa neho aj žiť – je tiež pravdou, že ak chceme podľa neho žiť, musíme ho najprv poznať.

Jedno dievča priznáva: „Každé ráno vstávam o pol hodiny skôr, aby som si prečítala niečo z evanjelia, a potom uvažujem, ako mám prežiť deň, ktorý začínam.“ Toto dievča berie Ježiša i Jeho evanjelium veľmi vážne. Dáva mu prednosť pred spánkom. Mnohí sa preto musíme pred týmto dievčaťom hanbiť, lebo vstávame tak, že ani minútka nám už neostáva pre Pána Boha a pre našu dušu. Spoznali sme teda, aký veľký rozdiel je medzi tým, čo hovorí Kristus, a tým, čo hovoria falošní proroci. Často máme chuť nazvať to, čo hovorí Ježiš, „tvrdourečou“. Šťastný je človek, ktorý má odvahu takúto tvrdú reč prijať a podľa nej i žiť. Dávajme si preto pozor na to, komu uveríme a podľa koho budeme žiť, lebo práve od toho závisí naše večné šťastie, náš večný život.

Nech nám teda Presvätá Bohorodička pomôže vždy a všade veriť Ježišovi Kristovi a žiť Jeho evanjelium.