V októbri roku 1958 priniesla denná tlač správu o samovražde syna jedného nemeckého milionára. O príčine tohto činu sa ľudia dozvedeli z nahrávky, v ktorej si vylial svoje srdce. Povedal: „V Berlíne mám nádherný moderný dom vybavený všetkým komfortom, nič v ňom nechýba. Mohol som sa oženiť, veď ženy sa na mňa priam vešali. Vlastním auto, jedno z najmodernejších, mám motorový čln. Na konte mám milióny. Všetko som si dovolil, nič som si neodoprel. Mal som všetko, čo mi svet mohol dať, a to v takej miere, že už som viac ani nemohol čakať. A predsa som nešťastný, a preto mi ostáva už iba jedno, smrť.“
Pred svetom stála záhada: Ako môže byť človek nešťastný, keď všetko má, keď mu nič nechýba? Spisovateľ Huxley píše, že práve v tom je smútok človeka dnešnej doby – čím viacej má, tým viac cíti hlad. Na otázku prečo je to tak, môžeme odpovedať: Lebo duša človeka je stvorená pre večnosť, túži po nekonečnom, nič ju nemôže nasýtiť; žiadne bohatstvo, žiadna rozkoš. Dušu môže nasýtiť iba ten, ktorý je nekonečný.
Ježiš chce, aby človek bol šťastný. Stará sa o naše dobro. Dáva nám ľudom pokrm „po ktorom túžia anjeli i archanjeli“ (porov. tropár sviatku), aby sme boli šťastní. Každý deň nám dáva svoje telo a krv, aby sme boli v tomto živote naplnení. Ježiš túži po nás, čaká na nás. Ale čo my? Túžime skutočne aj my po ňom? Dychtíme po tom, aby sme sa s ním stretli? Túžime ho stretnúť, stať sa s ním jedno a prijať dary, ktoré nám ponúka vo svätej Eucharistii? Alebo sme ľahostajní a zaneprázdnení inými vecami? Na tieto otázky si musíme odpovedať, každý sám.
Anglický polárny bádateľ Róbert Falcon Scott v rokoch 1910-1912 podnikol cestu na južný pól. Výprava bola riadne zabezpečená. Na dobre označených miestach si ukryli časť zásob do snehu, aby mali čo jesť na spiatočnej ceste. Ale pre veľké snehové záveje stratili orientáciu a hladní nakoniec všetci zahynuli. Keď ich po čase našli ich priatelia, ležali neďaleko skrytých zásob. Boli tak blízko potravín, a predsa zahynuli.
Niečo podobného sa stáva aj dnes. „Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte“, povedal sv. Ján Krstiteľ Hebrejom o Ježišovi Kristovi (Jn 1, 26). Táto bolestná výčitka Predchodcu je smutne pravdivá v každej dobe. Božia Eucharistia – to je najvzácnejší dar, ktorý nám zanechal Pán Ježiš. Je stále medzi nami a volá ako vtedy pri Poslednej večeri: „Vezmite a jedzte… Pite z neho všetci“ (Mt 26, 26-27). Toto je pokrm, ktorý „dáva nám život“ (porov. Jn 6, 33). Preto vezmite a jedzte, aby sme boli šťastní.