Skupina katolíkov, ktorí sa ukrývali pred komunistickou mocou  v Číne sa zhromaždila v dedinskej kaplnke, aby sa potajomky zúčastnila na nedeľnej Eucharistii. Tesne po začiatku Svätej Omše sa objavil  v kaplnke plne ozbrojený čínsky vojak. Veriaci, vediac kto vošiel do svätyne, stŕpli od zdesenia. Najprv zavládlo úplné ticho, a po chvíli bolo počuť zhromaždených ľudí, ako si čosi šepkajú medzi sebou. Misionár, ktorý slávil Svätú Omšu sa obrátil k veriacim, aby si overil, aký je dôvod tohto zmätku. Zbadal vojaka a pochopil vážnosť situácie. V tom istom momente sa vojak usmial na kňaza a urobil veľký znak kríža. Misionár sa tiež usmial na neho, upokojil veriacich a pokračoval ďalej v slávení Najsvätejšej Obety.

Znak kríža ktorý urobil vojak, svedčil o tom, že bol katolíkom. Je to tiež viditeľný prejav toho, že vyznávame Krista, zvlášť vtedy, keď sa poznačujeme znakom kríža.

Prečo pri vstupe do chrámu robíme znak kríža svätenou vodou? Robíme to preto, lebo sa za týmto gestom  skrýva veľmi bohatý duchovný svet symbolov a hodnôt.

Svätená voda, ktorou sa prežehnávame, pripomína Krista prijímajúceho krst v Jordáne. Táto voda pripomína aj náš vlastný krst, vďaka ktorému sme sa stali členmi Božej rodiny, Cirkvi. Znak kríža symbolizuje aj zasvätenie celej našej bytosti, tela i duše v službe Bohu. Je prostým, ale mimoriadne výrečným vyznaním našej viery. Svedčí o tom, že sme kresťanmi, vyznavačmi Krista. To isté znamenie kríža robíme, keď chrám opúšťame. Nech tento znak posilní našu vieru, posilnenú počutým Božím slovom a občerstvenú Kristovým Telom.

Duchovné bohatstvo skrývajúce sa v znaku kríža nás povzbudzuje k tomu, aby sme vždy keď tento znak robíme, vykonávali ho  hodným a úplne vedomým spôsobom.

Kňazi pôsobiaci vo farskom kostole vo Wadowiciach spomínajú, že vždy, keď túto svätyňu navštívil svätý Ján Pavol II., či ako seminarista, kňaz, biskup, kardinál, a nakoniec ako pápež, vždy si kľakol pred krstiteľnicou, pri ktorej bol pokrstený, pobozkal ju, a potom sa hlboko modlil. Tak ďakoval Bohu za milosť svätého krstu, ktorý mu bol na tomto mieste udelený.

Pripomeňme si v tejto chvíli moment nášho krstu, keď nás naši rodičia priniesli do kostola a v našom mene prosili o krst. V duchu navštívme tento kostol a poďakujme za milosť krstu.

Bratia a sestry, každému z nás vo chvíli nášho krstu Boh s láskou povedal tie isté slová ako Kristovi: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 3, 17). Obnovme si teda dnes krstné sľuby, ktoré v našom mene zložili rodičia. Obnovme si naše priateľstvo i blízkosť s Kristom. Usilujme sa byť takými synmi a dcérami, v ktorých Boh má zaľúbenie.