Bratia a sestry! Po roku sa opäť dožívame sviatkov Turíc a počas nich sa sústreďujeme na dar, ktorý bol daný nám všetkým v osobe Svätého Ducha. Vďaka tomuto daru máme Boha neustále pri sebe a môžeme sa mu prihovoriť. On nás vedie a upozorňuje na dobro a zlo – sprevádza nás celým životom. A dovolím si povedať, že keby nebolo Svätého Ducha, jeho pôsobenia v nás, v Cirkvi, vo svete ako takom, žili by sme iba v duchu sveta.

Vo svete existuje duch sveta a Duch Boží. Pozrime sa teda lepšie na to, čo je to duch sveta, duch doby. V zásade by sa dalo povedať, že je to neviditeľná sila, ktorá vedie človeka k tomu, aby sa prispôsoboval súčasným trendom. Kto nejde s duchom doby, je nemoderný a nepokrokový. Svojim spôsobom prekáža terajšej dobe, pretože duch sa neustále mení a ľudia sa mu prispôsobujú. Človek je totiž mimoriadne citliví na to, aby nebol považovaný za niečo, čo vybočuje z normálu.

Je pravdou, že pokrok sám o sebe nie je zlý. Je vždy dobré vymyslieť, ako sa dá urobiť niečo lepšie. Napríklad ako pomôcť človeku v jeho namáhavej práci, alebo ako uľahčiť život nemocnému a podobne. Ak však pokrok prináša dobro pre človeka, je dobrý. Ale je zlou správou, ak duch sveta ovláda nielen technickú oblasť, ale tlačí sa aj do oblasti zmýšľania človeka. A to tak, že mu berie možnosť slobodnej voľby a núti ho myslieť, ako myslia ostatní. Alebo nemyslieť vôbec a prijať všetko, čo je nám predkladané tými, ktorí daný trend reprezentujú.

Ono je to koniec koncov celkom pohodlné, pretože takto môže človek presunúť svoju zodpovednosť na niekoho iného. Duch sveta sa tlačí do duše človeka, hlavne jeho vzťahu s Bohom. Duch sveta je duch väčšiny. A tu si treba uvedomiť, ako mocne mu prekáža vzťah s Bohom.

Proti tomuto duchu sveta stojí iný duch, Duch Boží. Len ten nám umožňuje pochopiť, čo nám Boh daroval. Bez neho nikdy nezistíme, ako Boh miluje človeka a čo pre neho urobil, obetoval a pripravil.

Bratia a sestry, ako je to s nami? Máme v sebe Božieho Ducha, alebo ducha sveta? Pravda je taká, že pri krste bol každému jednému z nás daný Svätý Duch. Lenže Svätý Duch nie je zariadenie, ktoré trvalo vykonáva prácu. Apoštol Pavol v jednom zo svojich listov píše, že Svätého Ducha možno roznietiť, ale aj uhasiť. Tak ako sa dá uhasiť aj oheň, ktorý je jedným zo symbolov Svätého Ducha. Inak povedané: o Svätého Ducha sa treba starať. Tak, ako sa staráme o svoje telo. Pretože inak sa jeho pôsobenie v nás časom stratí. A tou najlepšou starostlivosťou o Božieho Ducha je pravidelná modlitba, prijímanie Kristovho tela a krvi, atď.

Najdôležitejšie je počúvať Svätého Ducha a nechať sa ním viesť. Pamätajme, že pokiaľ nebudeme vedení Božím Duchom, budeme pohltení duchom sveta! Inej cesty niet. Nedá sa byť neutrálny.

Bratia a sestry, uvažovali sme dnes o duchu sveta a o Duchu Božom. Prajem nám všetkým, aby Svätý Duch zvíťazil v našom živote deň čo deň nad duchom sveta. To, že niečo robí väčšina, ešte nutne neznamená, že to musí byť aj správne, pravdivé a múdre.

Vieme, že to bude zápas až do nášho posledného výdychu. Ale nie sme na ten zápas sami. Duch Boží je tu pre každého jedného z nás, aby nám v ňom pomáhal a aby sme s ním vždy zvíťazili. Len o neho prosme, prijímajme ho, otvárajme sa pre jeho pôsobenie a konanie v nás. Neuhášajme ho, ale dobre sa oň starajme a nechávajme mu v nás priestor! To všetko preto, aby sme raz mohli prijať ten nevädnúci veniec slávy a večného života v Božom kráľovstve, ktoré je pre nás pripravené od stvorenia sveta. Amen.