Drahí bratia a sestry, sviatok Svätej Trojice je sviatkom, ktorý chce v sebe prepojiť všetky sviatky, ktoré sme slávili – Vianočný, Veľkonočný aj Svätodušný.
Na Vianočné sviatky hľadíme ako na dielo Boha Otca, ktorý všetko pripraví na narodenie svojho Syna. Nuž a ten je v Márii počatý. 9 mesiacov predtým prostredníctvom Svätého Ducha. Vidíme tu spolupôsobenie všetkých troch osôb svätej Trojice. Boh Otec tu zohráva iniciátora celého plánu spásy.
Na Veľkonočné sviatky pozeráme skôr ako na dielo Boha Syna. On sa za nás obetoval. Umiera kvôli nám. Svojou smrťou nás zmieruje so svojím Otcom. No Boh Otec mocou svojho Ducha ho na tretí deň vzkriesil z mŕtvych. Opäť teda vidíme, že všetky tri osoby Trojice sú aktívne a Boh Syn je akoby v centre diania.
Zoslanie Svätého Ducha, ktoré sme v našom obrade slávili včera, vnímame ako dielo Boha Svätého Ducha, ktorý s mocou a darmi zostupuje na učeníkov, zakladá cirkev a dodnes v nej pôsobí. Opäť však – Svätý Duch neprichádza sám od seba, ale dávajú ho Boh Otec spolu s Bohom Synom. A Svätý Duch akoby na oplátku zas vedie veriacich k oslave Otca i Syna.
Vieme, že sviatok Svätej Trojice je pre nás veľkým tajomstvom. Je tajomstvom viery. Racionálne je pre človeka nepochopiteľné ako tri nezávislé osoby môžu tvoriť jednu kompletnú a nerozdielnu bytosť. Dá sa pritom povedať, že nielen Svätá Trojica je opradená rúškom tajomstva. Celé kresťanstvo a všetky najväčšie sviatky sú založené na nadprirodzenej, rozumom nevysvetliteľnej udalosti. Napríklad počatie Panny Márie skrze Svätého Ducha. Smrť Ježiša Krista a následne Jeho Zmŕtvychvstanie. Jeho vystúpenie na nebo a zoslanie Svätého Ducha… Pritom všetkom nám náš rozum veľmi neosoží. Toto všetko je pre nás veľké tajomstvo, ktoré buď prijmeme vierou alebo to budeme pokladať za bláznovstvo.
Dnes však nechcem zostať len na tejto rovine. Chcem byť konkrétnejší a hlavne osobnejší. Učenie o svätej Trojici v oblasti našej osobnej viery je pre nás dôležité najmä kvôli nášmu vlastnému postoju voči Bohu. Boh je tajomstvo. Ak by bol Boh dostatočne jednoduchý na to, aby sme mu rozumeli, nebol by dostatočne veľký na to, aby sme ho uctievali. Bolo by to potom katastrofálne pre akékoľvek učenie o Bohu, ak by neobsahovalo žiadne tajomstvo. Ústredná tajomnosť v kresťanstve tak spočíva v Božej trojjedinosti. Jedna bytosť v troch osobách. Nemáme jednoducho skúsenosť s takouto existenciou. Pre nás „tri osoby“ znamenajú „tri oddelené individuality“.
Keď sa usilujeme o pochopenie Boha, musíme prijať, že máme nedostačujúcu a obmedzenú myseľ a že nejestvuje spôsob, ktorým by táto veličina mohla bez problémov zapadnúť do našich slov a predstáv. Prichádzame postupne k bodu, keď musíme prestať hovoriť i písať, pretože nemáme dostatok slov. No i keď Bohu nemôžeme porozumieť, určite to nie je moment, kedy by sme mali prestať veriť.
Druhý predpoklad z ktorého vychádzame pri rozjímaní o Bohu spočíva v tom, že učenie o Trojici nám pomáha porozumieť, čo mal Ján na mysli, keď napísal „Boh je láska“. Predpokladajme na chvíľku, že Boh nie je trojjediný. Predpokladajme, že by nemal Syna ani Ducha Svätého. Koho by potom miloval? Ako mohol byť láska, keď nemal koho milovať? Ako náhle vieme, že Boh je trojjediný, všetko je omnoho jasnejšie. Otec nebol nikdy sám. Nikdy mu nechýbal niekto, koho by miloval, pretože od začiatku mal spoločenstvo so Synom a s Duchom. Otec spolu so Synom a Duchom žili tvárou v tvár, v láske, ktorá bola otvorená.
Tretím predpokladom je tá skutočnosť, že učenie o Trojici nám pomáha porozumieť Božej nezávislosti a úplnosti. Boh nepotreboval stvoriť svet, či človeka, aby získal na dôležitosti. On v sebe nemá žiadnu potrebu, či nedostatok. Spoločenstvo Otca, Syna a Svätého Ducha už samo o sebe je dokonalé a úplné. Každý z nich má nielen seba, ale aj ostatných. Je to plnosť Božej lásky i plnosť Božej radosti.
Bratia a sestry, dnešný sviatok Svätej Trojice nás vedie k oslave tajomstva a veľkosti Boha, a taktiež k uvedomeniu si svojej závislosti na Bohu. Zároveň je to priestor na vďaku, že tento Boh sa nám dáva poznať dostatočne na to, aby sme chápali, že Mu na nás záleží, že nás miluje a že nás chce mať navždy pri Sebe – nie na chvíľu, ale navždy – na celú večnosť. Jemu nech je za to od nás vzdávaná česť a chvála naveky!