Bratia a sestry, témou dnešného evanjelia je oslobodenie od zlého. Nerád rozprávam o zlom duchu – diablovi. Evanjelium, ktoré sme práve počuli, hovorí o posadnutí dvoch ľudí v Gadarskom kraji.

Z čítania vieme, že posadnutí žili v hroboch, boli zúriví,  kričali na Ježiša a nakoniec ho prosili aby ich poslal do čriedy svíň. Nedozvedáme sa ich mená, ani identitu ľudí, ktorých posadli, ani kedy sa to stalo a za akých okolností… Úplne prvé, čo nám evanjelium potvrdzuje je to, že diabol existuje a môže posadnúť človeka. Ježiš prišiel práve preto, aby bojoval proti diablovi a aby nad ním zvíťazil. Diabol dobre vie, že bojuje bitku, ktorú už prehral a že sám o sebe nemá nad nami žiadnu moc. Má iba toľko moci, koľko mu my dáme. Pokiaľ mu nedáme žiadnu moc, tak nad nami žiadnu moc nemá.

Mnohokrát sa ľudia pýtajú: nemáš strach z diabla? Naša odpoveď by mala byť veľmi zreteľná: Nie, to diabol sa bojí mňa, pretože ja som kresťan, som pokrstený a nosím pečať Svätého Ducha. A to je niečo, čo diabla vydesí a  rozzúri proti nám kresťanom. Nielenže útočí na naše slabé miesta, ale v prvom rade nás chce odlúčiť od Boha a ponúka nám „svoje polotovary“ – čiastočné uzdravenia, bohatstvo, malé „šťastíčka“, atď. Za akú cenu? Slúžiť mu, zrieknuť sa Boha, jeho lásky. Už veľakrát som sa stretol s ľuďmi, ktorí zažili uzdravenie od liečiteľa, avšak neskôr prišla choroba, s ktorou si nikto nevie dať rady, či depresia a strach.

Keď som sa zamýšľal nad Luciferom – Satanom, udivilo ma, prečo s takou nenávisťou odmietol Boží plán – Božie šťastie. Veď stačilo, aby prijal Božiu vôľu a bol by šťastný… Nevieme to pochopiť… Ale aj my sami dosť často „odmietame“ Boží plán – odsúvame a ignorujeme ho, pretože sme prijali „vyčačkané polovýrobky“ od diabla a vytvorili sme si svoj pohodlný svet, ktorého sa nechceme vzdať. Uvedomil som si, že ľudia sa pridávajú k Satanovi zo štyroch dôvodov. Jedni ho uctievajú ako svojho boha, pretože túžia po moci. Preto medzi satanistami nájdeme ľudí na vysokých postoch. Iná skupina ľudí uctieva satana kvôli bohatstvu. Preto medzi satanistami nájdeme veľa bohatých. Tretia kategória satanistov sú mladí ľudia, ktorým ide o dobrodružstvo. Sľubujú satanovi, že budú robiť všetko možné morálne zlo. Štvrtá skupina uctieva satana kvôli získaniu popularity.

Dúfam a verím, že nechceme byť ani v jednej z týchto „skupín“.  Diabol na nás preto stále číha, pokúša naše slabé miesta. Je pravda, že keď sa nespoliehame na Božiu pomoc, sme  mnohokrát podvedení a padáme do hriechu. Avšak to nie je to najhoršie, najhoršie by bolo, keby sme v hriechu ostali a nechceli sa ho vzdať.

V roku 1811 vyhlásili v Taliansku z príležitosti kráľovskej svadby všeobecnú amnestiu. Oznámili aj omilostenie jednému z väzňov, ktorý bol už 25 rokov pozbavený slobody. Mohlo by sa zdať, že bude mať zo slobody radosť. Ale on sa v rozpakoch pýtal, či by s jeho osobou nemohli urobiť výnimku, lebo on už privykol na svoju celu a vo svete vonku by sa cítil cudzo…

Toto je obraz ľudí, čo si utvorili svoj svet hriechu, z ktorého už nemajú odvahu dostať sa von. Nuž či nebol na poľutovanie a zaplakanie ten väzeň? A tak isto sú hodní úprimného poľutovania tí, či si obľúbili hriech a nechcú, či nemajú odvahu vstať z neho. Lebo zhrešiť a poblúdiť je ľudská vec, ale diabolská vec je zotrvať v hriechu.

Autor Max Lucado vo svojej knihe „Láska hodna dávania“ hovorí o dievčatku, ktoré vo svojej osamelosti a postihnutí dôverovalo svojmu otcovi. Keď mala šesť rokov, jej najcennejším bohatstvom bol náhrdelník z perál. Neprekážalo jej, že boli umelé. Nosila ich a hrala sa s nimi každý deň. Tie perly milovala. Takisto milovala svojho otca. Keď ju raz ukladal spať, spýtal sa jej: „Máš ma rada?“ Dievčatko odpovedalo: „Áno, ocko. Milujem ťa viac ako čokoľvek iné.“ „Viac ako čokoľvek iné?“ pýtal sa otec. Dievčatko hovorí „Viac ako čokoľvek iné“. Otec sa na chvíľu odmlčal a spýtal sa: „Viac ako tieto perly? Dala by si mi svoje perly?“ Dievča odpovedalo: „Ocko, to by som nedokázala. Milujem svoje perly“. „Rozumiem“ povedal jej a pobozkal ju na dobrú noc. Keď nakoniec zaspávala, v polospánku o jeho žiadosti rozmýšľala. Keď sa zobudila, zamyslela sa nad tým znova. Rozmýšľala počas celého rána i celý deň. Nakoniec k nemu večer prišla i s perlami a hovorí: „Ocko, milujem ťa viac ako tieto perly. Zober si ich!“ „Som rád, že to počujem,“ povedal a zároveň otváral svoju tašku,  „priniesol som ti darček.“ Dievčatko otvorilo maličkú škatuľku a zalapalo po dychu. Boli v nej perly. Skutočné perly.

Bratia a sestry, ak chceme byť slobodný od zlého, ktorý na nás útočí, opusťme „polotovary“ ktoré nám ponúka a ktoré sme prijali. Ak sa ich dokážeme zrieť, potom nám Boh dá „pravé perly“. Amen.