Obrázok pre homílie

Mt 4, 18-23 – Povolanie

Bratia a sestry, život je pestrý, a pestrá je aj škála jednotlivých povolaní. No nie je ľahké každému porozumieť. Najlepšie ich chápu tí, ktorí sa v nich nachádzajú – pretože iné je povolanie žiť a iné je o ňom hovoriť.

Aj Ježiš si povolal spolupracovníkov. Ako evanjelista uvádza, boli to obyčajní rybári. Niektorí

mali rodiny, niektorí boli slobodní… Kristus prostredníctvom nich zabezpečil pokračovateľov evanjelia. Tak, ako si vybral obyčajných mužov, tak aj dnes povoláva nás. Toto pozvanie – alebo povolanie – sme prijali, keď sme boli pokrstení. A ak dnes chceme rozmýšľať nad povolaním, určite si treba uvedomiť, že najviac rozšíreným je povolanie do manželstva. Práve preto sa obvykle pýtame: do manželstva, alebo niekde inde?

Manželstvo – bez tohto povolania by sme nemali rodinu, v ktorej väčšina z nás vyrastala. Rozhodovanie by určite nemalo byť na úrovni, že keď nie “niekde inde“, tak do manželstva. Aj pre toto povolanie je potrebné rozhodnúť sa vedome. Práve tu je veľmi dôležitá komunikácia medzi tými, ktorí sa na manželstvo pripravujú. A určite platí zásada, že čím menej komunikácie pred svadbou, tým viac hádok po svadbe.

Ak premýšľame nad zasväteným životom, treba chápať, že aj ten jestvuje v Cirkvi v mnohých podobách. Vždy sú to druhy zasvätenia, ktoré najlepšie zodpovedajú duchu doby. Ak títo zasvätení žijú svoje zasvätenie naplno, neustále sú veľkou oporou pre všetky životné stavy. Podstatou tohto povolania je, že zasvätený život sa žije v komunite a riadi sa určenými pravidlami, ktoré pozostávajú z duchovného odkazu zakladateľa a z prispôsobenia pravidiel podľa potrieb dnešnej Cirkvi. Nestačí poznať životopis zakladateľa – ten iba vystihuje ducha rehole, ale je potrebné poznať dnešnú podobu života základnej myšlienky. Pri rozhodovaní je potrebné si ujasniť, či mám záujem skôr o kontempláciu, alebo o apoštolát.

V súčasnosti existuje aj mnoho sekulárnych inštitútov – o tomto povolaní sa vie dosť málo, pretože ľudia, ktorí žijú takéto zasvätenie, nenosia žiadne špeciálne rúcho. Ich úlohou je pracovať pre svet nepozorovane.

Mnohí ďalší venujú svoj život iným ľuďom – lekári, záchranári, vedci… ktorí všetky svoje sily dávajú pre záchranu ľudských životov. Pohnútkou ich konania však nesmie byť sláva, pretože ak je pohnútkou povolania egoizmus, povolanie je nepravé.

Kde ale zaradiť ľudí vážne chorých, či mentálne postihnutých? Ja osobne by som ich povolanie nazval povolaní k iným hodnotám. Ľudia, ktorí nemajú fyzické alebo psychické predpoklady tvoriť rodinu a spoločenstvo… Aj títo ľudia sú povolaní k šťastiu a majú k nemu svoju vlastnú cestu. Ak nie sú schopní prežívať tvorivé hodnoty, ešte stále môžu prežívať zmyslové hodnoty, alebo hodnoty postoja. Aj oni sú často veľkou oporou ľuďom v ostatných povolaniach. Bývajú súcitní, citliví na ľudské utrpenie, dokážu sa tešiť z maličkostí… Sú to často obdivuhodní ľudia, ktorí prijali svoj životný stav ako obetu pre druhých. Títo ľudia dokážu pre spoločnosť urobiť viac ako tí, ktorí síce konajú veľa, ale nemajú ten správny úmysel.

Drahí bratia a sestry, žiť pre druhých – to je zmyslom každého jedného povolania. Kto skúša žiť iba pre seba a pre svoje šťastie, príde na to, že ozajstného šťastia v živote má stále menej a menej. A naopak – aj človek, ktorý do života dostal “menej darov“, môže nimi mnohých obohatiť, čo zároveň veľmi obohatí jeho samého. My ľudia dosť často rozdeľujeme povolanie na lukratívne a nezaujímavé. V skutočnosti je iba jedno opravdivé povolanie, a to je povolanie k láske. Z tejto zásady vyplýva základná rovnocennosť všetkých povolaní. Je teda nezmyselné hovoriť o tom, že jedno povolanie je dôležitejšie ako druhé. Takisto je nezmyslom hovoriť o zrade povolania, pretože my nemáme právo súdiť rozhodnutia druhých ľudí, pretože nevidíme do ich srdca. Boh povolanie nikomu nenatláča – ponúka ho človeku a človek ho buď slobodne prijme, alebo slobodne odmietne. Ak človek povolanie od Boha slobodne odmietne, Boh má vždy dostatok možností, aby mu dožičil šťastie v inom povolaní.

Človek je v prvom rade zodpovedný voči Bohu a voči svojmu svedomiu. Boh vo svojich plánoch počíta aj s ľudskou slabosťou. Nestarajme sa priveľmi do ciest, aké má Boh s inými osobami – každý má svoju vlastnú, špecifickú cestu.

 

Zdieľať na Facebooku