V jednej dedinke žili dvaja rozhádaní muži. Stačila najmenšia zámienka a hneď bol “oheň na streche”. Navzájom si znepríjemňovali život a ich nevraživosť sa prenášala na celú dedinu. Raz si starejší jedného z nich predvolali a povedali mu: „Po toľkých pokusoch o zmierenie bude jediným riešením, keď sa pôjdeš pozrieť na Boha.” „Dobre, ale kam?” opýtal sa muž. „Je to veľmi jednoduché” odpovedali, „Stačí vystúpiť na tamten vrch, a tam uvidíš Boha.” Muž bez váhania odišiel v ústrety Bohu. Po niekoľkých dňoch namáhavého stúpania sa konečne dostal na vrchol. Boh ho tam čakal… Darmo si pretieral oči. Nebolo nijakej pochybnosti: Boh mal tvár jeho hádavého a protivného suseda. Nikomu neprezradil, čo mu Boh povedal, ale keď sa vrátil, úplne sa zmenil. No i napriek jeho dobrej vôli zmieriť sa so susedom, ostalo všetko postarom, lebo sused si stále vymýšľal nové zámienky na hádky. Starejší si povedali: „Bude dobre, keď sa aj on pôjde pozrieť na Boha.” I napriek jeho spupnosti sa im ho podarilo presvedčiť a aj on sa vybral na vysoký vrch. A tam hore zistil, že Boh má tvár jeho suseda. Konečne pochopil a zmenil sa…  A odvtedy aj v dedine zavládol pokoj.

Bratia a sestry, je to len vymyslený príbeh, ktorý nám všetkým chce niečo povedať. Dnešné Ježišove slová boli známe každému židovi. Sú to nádherné slová o láske k Bohu, ktoré Ježiš obohatil o lásku k blížnemu a k sebe samému, keď odpovedal na otázku istého učiteľa Zákona, ktorý ho týmto chcel pokúšať: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ (porov: Mt 22, 36-39)

Tieto slová evanjelia nepotrebujú komentár alebo bližšie vysvetlenie. Stačí iba uvedomenie si toho, aby sme Božie prikázanie lásky realizovali v každodennom živote. Boh nám neustále dáva možnosť uskutočňovať  toto prikázanie. Každý z nás môže milovať Boha, blížneho, konať dobré skutky. Nijaký človek nie je v takej situácii, aby mu bolo zabránené konať dobro, alebo milovať. Záleží iba od našej vôle, ako sa rozhodneme.

Každý deň máme dostatok príležitostí, aby sme ľuďom okolo seba prejavovali lásku. Niekto mi raz povedal: „Musíme mať na pamäti, že ľudia ktorých stretávame na parkoviskách, v úradoch, vo výťahoch a inde, sú tou časťou ľudstva, ktorú nám Boh dal na to, aby sme ich milovali a slúžili im. Rozprávanie o všeobecnej láske k blížnemu nám príliš nepomôže ak zabudneme myslieť na tých, ktorí sú okolo nás, ako na našich bratov a sestry.“

Najviac príležitostí na prejavenie lásky sa nachádza medzi stenami našich domovov. Láska má byť skutočným jadrom rodinného života. Žiaľ, často to tak nie je. Mnohokrát je v našich rodinách príliš veľa netrpezlivosti, nepochopenia, hádok, zápasov a sĺz. Prečo sa tí, ktorých máme najviac radi, tak často stávajú terčom našich nepekných slov?  Odpoveď na túto otázku sa môže u každého líšiť, ale na dôvodoch nezáleží. Ak máme naozaj dodržiavať prikázanie navzájom sa milovať, musíme sa jeden k druhému správať láskavo a s úctou.

Milovať blížneho znamená rešpektovať jeho dôstojnosť, vidieť v ňom Božie dieťa a podľa toho sa k nemu správať. Byť slušný, mať druhého v úcte a nikdy ho neponižovať. Tieto jednoduché požiadavky sa ani zďaleka nedodržiavajú – či už v našich manželstvách, rodinách, vzťahoch… Treba si uvedomiť, že moja partnerka, sused atď. sú v Božích očiach bytosti na tej istej úrovni ako som ja. Prečo človek sebecky uprednostňuje seba samého? Prečo to nezriedka robí na úkor toho druhého? Mnohí ľudia o svojom sebectve dokonca ani nevedia. Stalo sa pre nich tak veľmi zaužívaným a praktizovaným životným štýlom, že byť sebeckým pokladajú za samozrejmosť. V živote by sa mal každý jeden z nás kriticky pozrieť na seba, objaviť svoje sebectvo a potom sa ho snažiť prekonávať.

V našom svete vládne všeobecný zákon pominuteľnosti. Predsa však existujú hodnoty, ktoré si zachovávajú platnosť až do večnosti. Medzi najdôležitejšie z nich patrí láska. Čím viac si osvojíme lásku k Bohu a k blížnemu, tým viac budeme už v tejto časnosti žiť večnosťou. Ak skutočne poznáme ľudí, ktorých nemilujeme a nevieme im prejaviť lásku, skúsme v modlitbe „vystúpiť na vrch k Bohu“, tak ako to urobili susedia z úvodného príbehu a sami uvidíme, že Boh má nielen tvár blížneho, ktorého nemilujeme, ale že ho miluje tak ako nás.