Farská kronika jedného zo španielskych kostolov opisuje okrem iného nasledujúcu udalosť. Dušpastier, ktorý v tamojšom kostole spovedal, bol prísnym askétom. Vyžadoval veľmi veľa nielen od seba, ale aj od svojich penitentov. Stalo sa mu, že prichádzal k nemu istý nepolepšiteľný hriešnik, ktorý sa stále dopúšťal tých istých hriechov. Prísny spovedník ho napomenul počas niekoľkých spovedí a povedal mu otvorene: Ak sa nepolepšíš a prídeš ešte raz s tými istými hriechmi, nedostaneš rozhrešenie.

Keď tento biedny hriešnik prišiel znovu s tými istými hriechmi, spovedník bol neústupný. Tak, ako je to opísané v Kronike, mal sa vtedy stať nasledujúci zázrak. Na stene kostola, naproti spovednici tohto prísneho spovedníka bol zavesený veľký drevený kríž a na ňom visiaci Kristus. V okamihu, keď tento skrúšený hriešnik prosil spovedníka o rozhrešenie, ale srdce kňaza bolo neoblomné a tvrdé. Pán Ježiš odtrhlo svoju ruku z kríža a udelil tomuto hriešnikov odpustenie. Prísneho kňaza zasa Kristus napomenul nasledujúcimi slovami: „Ja som zomrel za hriešnika na kríži a nie ty. Prečo mu teda odmietaš moje milosrdenstvo a odpustenie?“

Udalosť hriešnika, ktorý upadal stále do tých istých hriechov, je udalosťou každého z nás. My sme tiež mnoho ráz pristupovali k sviatosti pokánia a veľa ráz sme sľubovali polepšenie, ale potom sme znovu upadli. Aj napriek tomu, Kristus nás nesužuje našimi pádmi a neverou, ale nám neustále preukazuje svoje odpustenie a milosrdenstvo.

V dnešnú druhú Veľkonočnú nedeľu prežívame sviatok Božieho milosrdenstva. Skloňme sa teda k modlitbovej úvahe nad tajomstvom Božieho milosrdenstva. Radostné posolstvo o nekonečnom Božom milosrdenstve zaznieva na stránkach celého Svätého Písma. Bolo by dokonca ťažko zrátať, koľkokrát Starý Zákon hovorí o odpadlíctve a hriechoch synov a dcér vyvoleného národa voči Bohu. Hoci Boh prísne trestá všetky zrady a odpadlíctva, avšak nikdy nie je zatrpknutý do konca. Koľkokrát synovia a dcéry vyvoleného národa sa vracajú k Nemu a prosia o odpustenie hriechov, toľkokrát im Boh preukazuje svoje milosrdenstvo.

Zvesť o nekonečnom Božom milosrdenstve zaznieva ešte mocnejšie na stránkach Nového Zákona. Kristus mnohokrát poučuje, že cieľom Jeho príchodu na svet je to, aby nám, hriešnym potomkom Adama a Evy daroval svoje milosrdenstvo a teší sa z toho, keď to môže urobiť. Podobenstvo Krista o márnotratnom synovi, o stratenej ovci, príbeh Zacheja, záchrana cudzoložnej ženy pred ukameňovaním, to sú iba niektoré udalosti, ktoré odhaľujú veľkosť Božieho milosrdenstva.

Boh sa rozhodol, aby Jeho dobrá zvesť o Jeho nekonečnom milosrdenstve zaznievala taktiež v našich časoch. Môžeme sa teda tešiť z toho, že Pán Ježiš si vyberá v každom čase apoštolov, cez ktorých rozdáva svoje milosrdenstvo.

Zjavil sa sestre Faustíne mnoho ráz a zveril jej veľké poslanie. Posolstvo Milosrdenstva je darované celému svetu. „Posielam ťa – povedal – k celému ľudstvu s mojim milosrdenstvom. Nechcem trestať ubolené ľudstvo, ale túžim ho uzdraviť, pritúliť ho na svoje milosrdné Srdce“ (Dz 1588). Podľa Kristových slov, pobožnosť Božieho Milosrdenstva je záchranou pre súčasný svet, ktorý smeruje k záhube.

V jednom zo zjavení prikázal Pán Ježiš sestre Faustíne, aby sa postarala o namaľovanie Jeho obrazu. Ukázal jej, ako má na tomto obraze vyzerať a ako má byť tento obraz podpísaný. Sestra Faustína dôkladne splnila Jeho želanie. Týmto spôsobom vznikol obraz milosrdného Krista s nápisom: „Ježišu, dúfam v Teba“.

Pán Ježiš zjavil taktiež sestre Faustíne, že túži, aby druhá Veľkonočná nedeľa bola sviatkom Božieho milosrdenstva. Sľúbil všetkým, ktorí sa budú modliť novénu k Božiemu milosrdenstvu a pristúpia v túto nedeľu k sv. prijímaniu, odpustenie vín a trestov. A všetkým, ktorí budú odbavovať korunku Milosrdenstva Božieho, sľubuje Pán Ježiš svoju neustálu ochranu. „Duše, ktoré sa budú modliť túto korunku, zahrnie moje milosrdenstvo […] v živote, a zvlášť v hodine smrti“ (Dz 754).

Nedôvera a nevera veľmi rania Ježišovo Srdce preplnené milosrdenstvom. V čase jedného zjavenia sa Ježiš ponosoval sestre Faustíne: „Nedôvera duší jatrí moje vnútro… Aj napriek mojej nevyčerpateľnej láske – nedôverujú mi, dokonca im nestačí ani moja smrť“ (Dz 50). Tieto slová vytvárajú súzvuk so slovami dnešného Evanjelia, v ktorom Kristus vyčíta neveru a nedôveru Tomášovi. Muselo to veľmi bolieť Krista, keď napomenul Tomáša slovami: „Uveril si, lebo si ma videl, ale blahoslavení sú tí, ktorí nevideli a uverili“.

Bratia a sestry! Nebuďme teda neveriacimi. Nestrácajme dôveru v nekonečné Božie milosrdenstvo. Hoci by boli naše hriechy veľmi veľké a tak, ako ten človek, ktorého som spomenul v úvode, keby sme boli nepolepšiteľnými hriešnikmi, tak predsa dôverujme, že Božie milosrdenstvo je ešte väčšie. Nech je našou najčastejšou modlitbou: „Ježišu, dúfam v Teba!“ Modlime sa k Božiemu milosrdenstvu čo najčastejšie.