Bratia a sestry,
keď sa v marci 1811 cisárovnej Márii Lujze, žene Napoleona, malo narodiť prvé dieťa, celý Paríž a Francúzsko čakalo s napätím na túto udalosť. Do sídla cisára prichádzali kniežatá, šľachtici a dvorné dámy, ktoré boli pripravené slúžiť matke aj dieťaťu. Mesto Paríž darovalo kolísku z čistého zlata. Po dlhom čakaní oznámili cisárovi, že sa mu narodil syn. Napoleon plný radosti, že má následníka trónu, nariadil mohutné oslavy. Chlapec dostal ako hračku zlatú korunku a vystavali mu krásne sídlo, kde mal bývať. Onedlho však prišiel pád cisára – jeho porážka a cisárov syn niesol údel svojho otca. Nikdy sa nedostal na svoje panstvo a zomrel mladý na tuberkulózu.
Keď sa mal narodiť Ježiš, Boží Syn, záchranca a Spasiteľ sveta, Jeruzalem a jeho okolie si to ani nevšimli. Žiadna príprava paláca, žiadni veľmoži, nijaká zlatá kolíska ani koruna. Jediní, ktorí sa pripravovali na jeho narodenie, sú Mária s Jozefom. Pretože sú veľmi chudobní, musia sa utiahnuť do jaskyne určenej pre zvieratá. V rámci možností pripravia všetko pre narodenie dieťaťa a potom sa veľmi tešia, keď prichádza na svet. Mária ho zabalí do plienok a uloží do jasieľ.
Drahí bratia a sestry, príbeh Vianoc – narodenia Ježiša Krista, ktorý oslavujeme, je mnohým ľuďom známy. Betlehem nám pripomína jednoduchosť a chudobu. Podobnú chudobu prežíva mnoho domácnosti aj v našej spoločnosti. Žiaľ, málokedy sa hlbšie zamyslíme nad týmto tajomstvom Božieho príchodu medzi nás. Aj my sa niekedy podobáme ľuďom, ktorých viac zaujímajú zlaté kolísky, šoubiznis, celebrity. Vianoce sú pre nás plné zhonu, lesku, jedla, darčekov, osláv, až napokon podobne ako Jeruzalemčania ani nepostrehneme, že niekto dôležitý prišiel medzi nás.
Vianoce nás pozývajú do ticha a samoty s Bohom. Ak sa chceme stretnúť s Bohom, ak chceme, aby sa narodil v našom srdci, potrebujeme ticho. K tomuto tichu nás pozývajú Jozef a Mária. Ich radosť z narodenia je tichá a vnútorná. Podľa ich vzoru si nájdime čas na tichú adoráciu, modlitbu. Vianočný príbeh nám hovorí aj o pastieroch. Sú to jednoduchí ľudia na okraji, ale predsa tak vzácni. Vďaka tomu, že bdejú, počujú hlas anjelov a môžu sa stretnúť s Bohom.
A napokon sú tu anjeli. Práve oni, počas celej doby pred narodením ako aj po ňom, hrajú veľkú úlohu. Oznamujú Božiu vôľu, posmeľujú Máriu, Jozefa, pastierov. Chvália Boha a hovoria o jeho sláve. A takými sa môžeme a máme stať aj my – Božími poslami. Aké by to boli Vianoce, ak by sme si vianočné posolstvo nechali len pre seba? Veľa ľudí okolo nás nikdy nepočulo o Kristovi, o jeho láske. Môžeme byť pre nich „anjelmi“ – keď im povieme o Božej láske, keď vydáme svedectvo o jeho dobrote, keď ich posmelíme a povzbudíme v dobrom.
Bratia a sestry, na bohatstvo, slávu, kráľovský dvor sa rýchlo zabúda, tak, ako kedysi, tak aj dnes. Skromné jasličky však stále zostávajú pre nás veľkým povzbudením. Boh, ktorý si vybral chudobu, aby nám bol blízko, sa chce s nami stretnúť aj počas týchto Vianoc. Prajem všetkým nám, aby sme mu dovolili dotknúť sa našich sŕdc v tichu, v každodenných povinnostiach. Prajem Vám požehnané Vianočné sviatky.