Obrázok pre homílie

Mt 9, 1-8

Bratia a sestry, jedno slovenské príslovie hovorí: „Za dobré nič dobré nečakaj“… Mnohí určite máte vlastnú skúsenosť s týmto príslovím, pretože v živote sa ľahko dostaneme práve do takejto situácie. Aj dnes po prečítaní evanjeliového textu, by sme očakávali, že všetci sa budú radovať z uzdravenia ochrnutého človeka, ktorý bol už dlhšie pripútaný na lôžku. Žiaľ, neradovali sa všetci – zákonníci odsúdili Krista vo svojich srdciach. Kristus poznal ich myšlienky, preto povedal: „Prečo myslíte zle vo svojich srdciach…“

Čo ma najviac fascinuje na Ježišovom postoji je to, že vždy videl pred sebou človeka. Vždy chce človeku pomôcť. Uzdravuje, učí, pomáha, kriesi, odpúšťa… A toto je postoj, ktorý by sme sa mali od neho učiť aj my. Tento postoj Krista mnohokrát  vo vlastnom živote nepraktizujeme.

Nám je často bližší postoj zákonníkov… odsúdiť človeka, zmýšľať o iných zle. Avšak Kristus pozná naše myšlienky. Vie aké sú mnohokrát márne, hriešne, odsudzujúce… Prečo tak ľahko odsúdime človeka, ktorého ani nepoznáme? Dokonca aj keď urobí niečo dobré, ale nie je to podľa našich predstáv, názorov, či zákonov?

Pred časom som bol na jednej návšteve a istá pani mi rozprávala, že boli na stretnutí dôchodcov, ktorí oslavovali sedemdesiate piate narodeniny. Na stretnutí bol prítomný aj kalvínsky kňaz. Pastor po príchode na oslavu podal všetkým ruku a trochu sa porozprával. A vtedy mi pani povedala, že ich pán farár sa s nikým ani nepozdraví,  ani nepodá ruku, nepozhovára sa… Áno, niekedy stačí tak málo – podať ruku, pristaviť sa pri človeku, venovať niekomu pár minút, aby ten človek pocítil našu prítomnosť. Žiaľ, veľakrát  toho nie sme schopní.

Pápež František vo svojom príhovore 18. marca vo svojej homílii povedal:

„Náš Boh je blízky a žiada od nás, aby sme boli jeden druhému nablízku, neodďaľovali sa navzájom. A v tejto krízovej chvíli kvôli pandémii, ktorú prežívame, sa žiada túto blízkosť preukazovať ešte viac, dať ju najavo ešte viac. Možno sa nemôžeme priblížiť fyzicky kvôli strachu z nakazenia, ale určite v sebe prebuďme postoj vzájomnej blízkosti: modlitbou, pomocou, množstvom spôsobov blízkosti.

A prečo máme byť blízki jeden druhému? Pretože náš Boh je blízkym, prial si nás sprevádzať životom. Je Bohom blízkosti. Preto my nie sme osamotenými ľuďmi: sme blížnymi, pretože dedičstvo, ktoré sme dostali od Pána je blízkosť, teda gesto blízkosti“.

Viac ako hmotné dary je pre druhých vzácnosťou náš čas, ktorý im venujeme. Zostať s človekom a počúvať myšlienky jeho srdca, to je reč kresťanstva, ktoré opúšťa individualizmus a uprednostňuje spoločenstvo a blízkosť pri človeku. Toto je úloha nás všetkých.

Je pekné, že dnes môžeme komunikovať kdekoľvek sa nachádzame… a predsa nám chýba dialóg. Mnohokrát aj v našich rodinách a stretnutiach so známymi rozhovor prebieha tak, že hoci sme fyzicky spolu, venujeme sa svojim telefónom… bavíme sa s prístrojom… Všetci komunikujú, ale nehovoria medzi sebou. Áno, dopisujeme si cez aplikácie, ale nerozprávame sa. Toto je problém. Chýba rozhovor. A chýba počúvanie.

Počúvanie je prvý krok dialógu a myslím si, že tu je problém, ktorý musíme vyriešiť. Jedna z najhorších chorôb dneška, je malá schopnosť načúvať. Ako keby sme mali zablokované uši. Počúvam… áno, veď „komunikujem cez telefón“, ale nepočúvam tých, ktorí sú blízko pri mne, nerozprávam sa… Myslím si, že komunikujem i keď to  nie je skutočná komunikácia, nie je to dialóg: ja napíšem jednu vec, ty pošleš vtipné video  o niečom úplne inom… všetko virtuálne. Musíme dospieť ku dialógu, ktorý je konkrétny.

V úvodných riadkoch som hovoril, že na Ježišovi ma najviac fascinuje jeho blízkosť – blízkosť k človeku. Vždy vidí pred sebou človeka, jeho biedu. Chce mu pomôcť, uzdraviť ho, odpúšťať, atď. A toto je postoj, ktorý by sme mali praktizovať ako my kňazi a zasvätení, tak aj veriaci. Nebuďme rigidní. Buďme na pozore pred kresťanmi – ktorí sa prezentujú ako „dokonalí“ pretože tam nie je Duch Boží. Chýba tam duch slobody. A dávajme pozor aj na seba samých, pretože toto nás má priviesť k uvažovaniu nad naším životom (Porov.: pápež František –  Pozor na rigídnosť, nemá Božieho Ducha).

Bratia a sestry, Kristus nás v dnešnom evanjeliu vyzýva, aby sme vnímali tých, ktorí sa na nás obracajú. Posilňujme ľudí, ktorí k nám prídu po pomoc. Neuhasme ten pomyselný tlejúci knôt (porov. Iz 42, 3). Knôt, ktorý sa v nich nikdy nerozhorel kôli našej skostnatelosti a byrokratickým spôsobom. Tak, ako boli v Ježišovej dobe ľudia ktorí ho odsúdili  a „zmýšľali zle vo svojich srdciach“, tak existujú aj dnes. Nič nové pod slnkom, ale my sa nedajme odradiť farizejmi, ktorí ľahko odsúdia človeka, ale sami nič pre druhých neurobia. Iba ak zhasnú tlejúci knôt v druhom…

Amen.

Zdieľať na Facebooku