Milí bratia a sestry!

Nedeľu čo nedeľu sa stretávame na Liturgiách. Prečo? Určite existuje viacero dôvodov a jedným z nich je aj počúvanie evanjelia. Liturgie v nás majú obnoviť Boží obraz, obnoviť náš vzťah s Bohom. Pri liturgiách nejde iba o obrad. Rituál – je prostriedkom k cieľu a cieľom je, aby bol obnovený Boží obraz v nás. Boží obraz, ktorý v človeku často býva rozmazaný “vlastnou tvorbou”, alebo dokonca úplne vymazaný. Kristus koná v liturgiách cez Božie slovo a Eucharistiu. Obnovuje v nás Boží obraz, premáha v nás zlo.

Muži posadnutí nečistými duchmi sú ľudia, ktorí sa vzdialili od Boha. Vzdialil sa tak ďaleko, že s ním nevedia súhlasiť, vzdorujú mu. Sú posadnutí a už netúžia ani po uzdravení. Koncentrujú sa do výkriku: „Čo Ťa do nás, Syn Boží? Prišiel si sem predčasne nás mučiť?“

Milí bratia a sestry, nie vonkajší prejav, ale obsah slov dvoch posadnutých mužov je nám blízky. Veď koľkože je takých oblastí nášho života, či životných situácií, keď to v našom vnútri kričí možno ešte hlasnejšie, ako títo muži: „Čo Ťa do nás, Syn Boží!?“ Čo Ťa do toho, ako trávim svoj čas? Čo ťa do toho, či chodím do kostola? Čo ťa do toho, Ježiš, s kým žijem, s kým sa stýkam? Ježiš, čo ťa do mojich slov, do mojej nervozity, do mojich pochybení, do môjho strachu, do mojich pádov? Čo ťa do toho, čo robím, keď ma nik známy nevidí? Ježiš, čo ťa do toho, čo čítam, na čo sa pozerám, na čo míňam svoje peniaze? Čo ťa do toho, aké sú moje vzťahy k ľuďom, aký príklad viery alebo skôr – akú karikatúru viery predvádzam svojim deťom a svojmu okoliu? – Čo ťa do nás…

Nereagujeme podobne, keď sa nás snaží niekto napomenúť? Nepoznávame často samých seba v tomto výkriku? Je to krik pýchy. Ona je najväčším sebaklamom, v ktorom žije diabol.

Opakom tohto kriku pýchy je vzývanie Ježiša, pozývanie Ježiša do svojho života. Vedomie, že potrebujem Spasiteľa a jeho dotyk. Sv. Bernardín Sienský hovorí: „Meno Ježiš je pevným základom viery, ktoré utvára Božích synov. Ó, aké slávne je toto meno, aké vznešené, milé a pôsobivé. Ním sa odpúšťajú hriechy, ním sa premáhajú nepriatelia, ním sa chorým uľavuje, trpiaci v nešťastí sa ním posilňujú a potešujú.“ Aj my si môžeme od rôznych foriem útlaku a posadnutosti pomôcť častým vzývaním mena Ježiš. Keď ho voláme, on prichádza a prejavuje svoju moc v našich dušiach. Nehovorme to strašné: „Čo ťa do mňa!“ Ale naopak volajme: „Príď Pane Ježišu!“ ochráň ma, uzdrav ma, osloboď ma z moci zlého ducha, zbav ma pýchy a pomôž mi prijať napomenutie aj zo strany mojich bratov a sestier.

K Ježišovi sa nemožno priblížiť s pyšným srdcom, ale len v pokore. Pred ním neplatia naše falošné obhajoby. Sme tu preto, aby sme boli oslobodení od toho, čo nás zväzuje.

Zmyslom liturgie nie je obrad, ale to, aby v nás Ježiš obnovil Boží obraz. Kristus má tú moc, jeho slovo je mocné. Ježiš chce prekonať naše vzdorovité: „Čo Ťa do nás?“ lebo Mu patríme, lebo nás miluje. Nezostaňme viac ľahostajní a vlažní.