Bratia a sestry,

dnes slávime Nanebovstúpenie Pána. Je to deň, keď Ježiš vystupuje do neba k svojmu Otcovi. Apoštoli stoja a pozerajú za ním. Možno boli smutní a nerozumeli, čo bude ďalej. Veď tri roky boli s ním každý deň.  počúvali ho, videli zázraky a cítili sa pri ňom bezpečne.

A teraz odchádza.

Ale Ježiš ich neopustil. Pred odchodom im povedal: „Ja som s vami po všetky dni.“  Kristus odišiel “spred očí”, ale nie zo života svojich učeníkov. A tak je to aj dnes. My Ježiša nevidíme svojimi očami, ale môžeme ho stretnúť v modlitbe, v Božom slove, v liturgii, v Eucharistii aj v človeku.

Anjeli apoštolom hovoria: „Čo stojíte a hľadíte do neba?“ Akoby im chceli povedať: teraz treba ísť ďalej. Nestačí iba pozerať do neba. Treba žiť vieru tu na zemi.

A to je dôležité aj pre nás. Niekedy si myslíme, že viera patrí iba do chrámu. Ale Ježiš nás posiela do rodiny, do práce, medzi ľudí. Tam máme ukázať, že sme kresťania – trpezlivosťou, odpustením, pokojom, dobrým slovom…

Dnešný sviatok nám dáva aj veľkú nádej. Kristus vzal naše ľudské telo do neba. To znamená, že nebo je otvorené aj pre nás. Náš život nekončí smrťou, lebo Boh nás stvoril pre večný život.

A ešte jedna krásna vec: Ježiš pred svojím odchodom žehná učeníkom. Posledné gesto Krista je požehnanie. Nie strach, nie výčitka, ale požehnanie a pokoj. Aj my máme byť ľuďmi, ktorí prinášajú pokoj druhým.

Pre nás gréckokatolíkov je tento sviatok veľmi blízky aj cez liturgiu. Keď stojíme v chráme a modlíme sa, už teraz sa dotýkame neba. Liturgia nám pripomína, že Kristus je oslávený, ale stále zostáva medzi nami.

Prosme dnes Pána, aby sme nežili iba so zrakom upretým do neba, ale aby sme vedeli prinášať Krista ľuďom okolo nás.