Bratia a sestry! V dnešnom svete, ktorý je zameraný na zisk za každú cenu, znejú Ježišove slová cudzo. Veľakrát sú cudzie aj nám, kresťanom. Nám, ktorí hlásame toto evanjelium.
Túžba po zisku, mať stále viac a viac je veľkým pokušením. Vlastný prospech – i na úkor svojho blížneho, i za cenu, že poruším Božie prikázanie, spôsobím druhým utrpenie a bolesť… to je obraz spoločnosti, v ktorom dnes žijeme. Chýba nám pokoj a láska, ktorú vytláča ziskuchtivosť a vypočítavosť.
Vlastníme toľko zbytočných vecí… Ale sme šťastnejší, spokojnejší, lepší? Myslím si, že ani nie. Sami dobre vieme, koľko nepokoja, nelásky, neodpustenia, hádok, vrážd a násilia je v dnešnom svete. Dnes, keď sa zdá, že máme všetkého nadostač… Sami cítime, že iba vlastniť veci, nás ľudí neuspokojí. Ak – tak iba na krátky čas.
Slová o bohatstve z dnešného čítania sú stále aktuálne. Kristus nám skrze evanjelium chce ukázať pravé hodnoty, hodnoty ktoré majú cenu aj v Nebeskom kráľovstve, ktoré sú nepominuteľné, ktoré nás urobia šťastnými. Veď predsa náš život nie je len honbou za vecami, ktoré sú chvíľkové a pominuteľné.
My všetci, ktorí sme tu v chráme dobre vieme, že bohatstvo ešte nikoho neurobilo naozaj šťastným. Spomeňme si len na svojich starých otcov a mami. Nevyrastali v prepychu a prebytku… Neraz bolo málo i toho chleba na každý deň. A predsa boli vďační a akosi šťastnejší a bližšie k hodnotám ducha, bližšie k Bohu, ľuďom, viac pobožní a aj s málom spokojní.
Musíme uznať, že materiálny prebytok neraz spôsobuje, že sa viac vzďaľujeme od Boha a ľudí okolo seba prestávame brať ako Boží dar. Hoci si to dobre uvedomujeme, predsa sa zbytočne naháňame a chceme mať čím viac. Všetci máme akoby zakódované v hlave, že čím väčšiu “guľôčku“ tlačím pred sebou, tým som šťastnejší… ale my predsa nie sme hmyz. Chceme azda uveriť tomu, že za peniaze možno dostať všetko? Naozaj si myslíme, že je to pravda?
Jobs Steve, jeden z najbohatších mužov našej planéty, zakladateľ počítačovej firmy APPLE pred svojou smrťou napísal: „Došiel som až na vrchol úspechu vo svete biznisu. V očiach druhých je môj život zrejme stelesnením úspechu. Avšak mimo práce mám len málo radosti. Na konci je bohatstvo len aspektom života, ktorému som privykol. Keď teraz ležím na nemocničnej posteli a premietam si celý svoj život, uvedomil som si, že všetko to uznanie a bohatstvo, na ktorom som si toľko zakladal, zbledlo a stratilo význam tvárou v tvár blížiacej sa smrti. V tme sa pozerám na zelené svetlá strojov, ktoré ma udržujú pri živote a počujem ich mechanické bzučanie. Cítim, ako sa blížim k smrti. Teraz už viem, že keď si nahromadíme dostatočné bohatstvo, aby nám vydržalo po zvyšok života, mali by sme sa usilovať aj o niečo ďalšie, čo s bohatstvom nesúvisí. Malo by to byť niečo oveľa dôležitejšie. Bezuzdné nasledovanie bohatstva vás premení v pokrivené bytosti, ako som ja. Boh nám dal zmysly a možnosť cítiť lásku v srdci každého, nie ilúziu, ktorú prináša bohatstvo. Bohatstvo, ktoré som získal v mojom živote si nemôžem vziať so sebou. Môžem si odniesť len spomienky vyvážené láskou. To je skutočné bohatstvo, ktoré vás bude nasledovať, sprevádzať a dodávať vám svetlo a silu ísť ďalej. Láska môže cestovať tisíce kilometrov. Ochraňujte lásku k vašej rodine, lásku k svojmu partnerovi, lásku voči svojim priateľom … Majte radi sami seba a s láskou sa starajte o ostatných.“
Toľko teda Steve Jobs.
Láska, ohľaduplnosť a úcta ku všetkým ľuďom! Česť, spravodlivosť, dobro, ušľachtilosť, skromnosť a záujem o veci vyššie, presahujúce hmotnú existenciu… To sú skutočné hodnoty, o ktoré sa má každý z nás snažiť! Hodnoty, ktoré má každý z nás postaviť na prvé miesto a až po nich a prostredníctvom nich má usilovať o svoje materiálne zabezpečenie.
Ak budeme takto jednať, prežijeme svoj život plnohodnotne. Potom nebudeme musieť zomierať s pocitom trpkosti a z oprávnenými obavami z toho, čo nás za naše nezvládnutie pozemského života po smrti na druhom brehu čaká.
Ak ale materiálne hodnoty postavíme nad hodnoty ducha, alebo ich dokonca budeme považovať za tie jediné, čo vôbec jestvujú, beznádejne premárnime vlastný život. Naše posledné dni budú bolestné a do reality ducha odídeme ako tí najúbohejší žobráci, pretože všetko naše úsilie sme premrhali na pominuteľné zbytočnosti.
Je vari toto skutočne tým, čo chceme? Nebolo by lepšie, spamätať sa už teraz a nie až pred našou smrťou, keď už bude neskoro a my nebudeme môcť nič zmeniť?