Obrázok pre homílie

Mt 3, 13-17

Bratia a sestry, skupina katolíkov, ktorí sa ukrývali pred komunistickou mocou Číny, zhromaždila sa v dedinskej kaplnke, aby sa potajomky zúčastnila na nedeľnej Eucharistii. Tesne po začatí Svätej Omše objavil sa v kaplnke naplno ozbrojený čínsky vojak. Veriaci, vediac kto vošiel do svätyne, stŕpli od zdesenia. Najprv zavládlo úplné ticho, a po chvíli bolo počuť zhromaždených ľudí, ako si čosi šepkali medzi sebou. Misionár, ktorý slávil Svätú Omšu, obrátil sa k veriacim, aby si overil, aký je dôvod tohto zmätku. Zbadal vojaka a pochopil vážnosť situácie. V tom istom momente sa vojak usmial na kňaza a urobil veľký znak kríža. Misionár sa tiež usmial na neho, upokojil veriacich a pokračoval ďalej v slávení Najsvätejšej Obety.

Znak kríža, ktorý urobil vojak, dosvedčil o tom, že bol katolíkom. Je to tiež znak, že my sme vyznávačmi Krista, zvlášť vtedy, keď vstupujeme do svätyne, pričom sa poznačujeme znakom kríža.

Prečo, keď vstupujeme do svätyne robíme znak kríža svätenou vodou? Robíme to preto, lebo za týmto gestom sa skrýva veľmi bohatý duchovný svet symbolov a hodnôt.

Svätená voda, ktorou sa prežehnávame, pripomína Krista prijímajúceho krst v Jordáne. Táto voda pripomína aj náš vlastný krst, vďaka ktorému sme sa stali členmi Božej rodiny, Cirkvi. Pripomína nám to, že naše srdcia i mysle musia byť čisté vo chvíli, keď sme prišli do svätyne, aby sme vzdávali úctu Bohu. Znak kríža má zmývať všetky pokušenia a rozptýlenia tohto sveta vo chvíli, keď vstupujeme do Božieho domu. Tak ako Jánov krst bol druhom očistenia, tak aj znak kríža a modlitba po vstupe do kostola je znakom nášho duchovného očistenia.

Znak kríža nám pripomína, že Ježiš zomrel na kríži za všetkých ľudí, spravodlivých i hriešnikov. Pripomína nám, že vstupujeme do kostola, aby sme obetovali Bohu Kristovu obetu kríža, Svätú Omšu.

Znak kríža pripomína i obnovuje našu vieru v Najsvätejšiu Trojicu. Boh Otec, Boží Syn i Svätí Duch boli prítomní pri krste Krista, tak ako v Evanjeliu, ktoré sme pred chvíľou čítali. Svätá Trojica je tiež špeciálnym spôsobom prítomná počas každej Svätej Omše.

Znak kríža symbolizuje aj zasvätenie Bohu celej našej bytosti, tela i duše v službe Bohu. Je prostým, ale mimoriadne pekným a výrečným vyznaním našej viery. On svedčí o tom, že sme kresťanmi, vyznávačmi Krista.

To isté znamenie kríža robíme, keď opúšťame svätyňu. Nech tento znak posilní našu vieru, posilnenú počutým Božím slovom a občerstvenú Kristovým Telom.

Duchovné bohatstvo skrývajúce sa v znaku kríža nás musí povzbudzovať k tomu, aby sme vždy, keď tento znak robíme, vykonávali ho pekným, hodným a úplne vedomým spôsobom.

Kňazi pracujúci vo farskom kostole vo Wadowiciach spomínajú, že vždy, keď túto svätyňu navštívil svätý Ján Pavol II., či ako seminarista, kňaz, biskup, kardinál, a nakoniec ako pápež, vždy si kľakol pred krstiteľnicou, pri ktorej bol pokrstený, pobozkal ju, a potom sa hlboko vzrušený modlil. Tak ďakoval Bohu za milosť svätého krstu, ktorý mu bol na tomto mieste udelený.

Pripomeňme si v tejto chvíli moment nášho krstu, keď nás naši rodičia priniesli do kostola a v našom mene prosili o krst kňaza. Vieme, v ktorom kostole sme boli pokrstení? Keď navštívime tento kostol, zastavujeme sa pri krstiteľnici, na mieste, kde sme sa stali Božími deťmi? Poznáme dátum nášho krstu a či na jeho výročie ďakujeme Bohu za túto veľkú milosť? A predovšetkým, či sa usilujeme žiť tak, ako majú žiť opravdiví Boží synovia a dcéry?

Ktorý z pozemských otcov nie je hrdý a spokojný so svojim synom, keď syn žije poriadne a čestne, je váženým človekom, zaujíma nejaké veľké postavenie? Aký hrdý a šťastný je otec mladého lekára, vysväteného kňaza, inžiniera, roľníka? Táto radosť je ešte väčšia, keď syn miluje otca a je mu poslušný a má voči nemu úctu. Poslušným i milujúcim Synom bol Kristus. Nie je divné, že nebeský Otec bol s Ním spokojný.

Každému z nás vo chvíli nášho krstu Boh s láskou vyslovil tie isté slová, ktoré povedal Kristovi: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie“ (Mt 3, 17). Obnovme si teda dnes krstné sľuby, ktoré v našom mene zložili rodičia. Obnovme si naše priateľstvo i blízkosť s Kristom. Usilujme sa byť takými synmi a dcérami, v ktorých Boh má zaľúbenie.

Zdieľať na Facebooku