Bratia a sestry,

hovorí sa, že Angličania najčastejšie rozprávajú o počasí, Američania o peniazoch a Francúzi o víne. A čo hovoria o Slovákoch? Čo by ste povedali, aká je najčastejšia téma našich rozhovorov? Osobne si myslím, že sú to peniaze, práca a choroby. Mnohí ľudia hovoria o rôznych diagnózach a keď prídu k lekárovi, hneď mu aj vedia poradiť, čo im má predpísať. Ak príde nejaké vážne ochorenie, každý hľadá pomoc a dobrého lekára.

Pomoc hľadali ľudia v každej dobe. Tak to bolo aj za čias Ježiša Krista. Akonáhle sa ľudia dozvedeli, že Ježiš uzdravuje, mnohí prichádzali za ním. Evanjelista Marek nám predstavuje jednu z takýchto udalostí. Otec, ktorý mal ťažko trpiaceho syna na záchvaty, ústa sa mu penili, škrípal zubami, padal na zem a do ohňa. (por.: Mk 9, 18; 22). Keď sa Ježiš spýtal otca, odkedy sa mu to stáva, odpovedal so smútkom: “od detstva” (por.: Mk 9, 21).

Počuli sme, že Ježiš, učeníci, chlapcov otec a okolie hovorili o tejto chorobe ako o “posadnutosti nemým duchom” (por.: Mk 9, 17). Bola to všeobecná predstava ľudí tej doby, ktorí si nemoc predstavovali ako príchod zlého ducha do tela, ktorý spôsobuje v človeku všetko zlé. Ježiš nikdy nevysvetľoval podstatu choroby, ale pomáhal ľuďom.

Aj my dnes nevieme všetko o chorobách, ktorých sa obávame a ktoré nám škodia, ale v živote hľadajme toho, kto nás môže uzdraviť.

Otec z dnešného evanjelia je príkladom pre mnohých dnešných rodičov, pretože sa od mladosti s láskou staral o syna, aby nepadol do ohňa. Je nám príkladom aj v tom, že si uvedomoval, že Ježiš je mimoriadny lekár a preto svoje dieťa priviedol k nemu. Zároveň však musíme povedať, že by bolo chybou hľadať Ježiša len vtedy, keď potrebujeme uzdravenie.

Možno si teraz povieme, veď aj naše deti potrebujú Ježišovu pomoc, aby nepadli do ohňa, do mnohých závislosti, atď. Ježiš chce, aby sme aj my verili. Ježiš chce aj nám všetkým podať ruku, pretože on neprišiel svet odsúdiť, ale prišiel ho spasiť.

Na otázku učeníkov, prečo nemohli chlapca uzdraviť oni, Pán odpovedal, že tento druh môžeme vyhnať len “modlitbou a pôstom”.

Povieme si: „Aké ľahké…pomodliť sa a postiť!“ Pripomeňme si Getsemanskú záhradu, kde sa Ježiš modlil a učeníci sa s ním nevládali modliť. Spali. Pokiaľ ide o pôst, Ježiš nehovorí o pôste ako zdržiavaní od mäsitého pokrmu, nápoja, či sypania popola na hlavu, ale Ježiš mal na mysli pôst, ako ho hlásali už proroci – lámať hladnému svoj chlieb; bedárov priviesť do svojho domu; zaodiať nahého; pred blížnym sa neskrývať. (por.: Iz 58, 5 – 8)

Bratia a sestry, tak ako Angličania najčastejšie rozprávajú o počasí, Američania o peniazoch a Francúzi o víne, nech témou našich rozhovorov a hlavne skutkov je modlitba, pôst a almužna. Modlitba – ako priestor priblíženia sa k Bohu, pôst – ako prostriedok vnútornej premeny a obrátenia života k lepšiemu a almužna – ako služba a pomoc druhým. Toto je „recept“ proti naším chorobám, ktorý nám Ježiš ponúka.

Prijmeme ho?