Obrázok k článku

Lk 8, 5-15

Milí bratia a sestry!

„Jedným uchom dnu, druhým von“ – myslím, že túto frázu poznáme všetci. Nakoniec, často sa s touto situáciou stretávame v každodennom živote. Či už v rodine – keď deti nevnímajú, čo im vravia rodičia a naopak – rodičia nenačúvajú svojim deťom… keď sa manželia navzájom vôbec nepočúvajú,.. v škole… na pracoviskách… jednaniach… keď sa sami snažíme predstierať, že druhých počúvame, ale v podstate nás to vôbec nezaujíma  a naša myseľ sa zaoberá vlastnými predstavami…

V dnešnom evanjeliu vidíme rozsievača, ktorý seje zrno a bol by najradšej, keby každé zrnko prinieslo úrodu. Sám dobre vie, že pri sejbe sa zrno nesie vzduchom a môže sa dostať aj tam, kde pre rast nie sú dobré podmienky. V čom je teda najväčší problém pri sejbe? Je v rozsievačovi? Nie, rozsievač  je pracovitý a poctivo rozsieva zrnká. Vieme, že rozsievačom je Boh a zrnko je Jeho slovo.  Je potom chyba v zrnku? Rozhodne nie, pretože pochádza od Boha.

Problém nie je v rozsievačovi, ani v semienku, ale v pôde. Aká je to pôda? Kraj cesty, skala, tŕnie, úrodná zem, to je všetko druh pôdy. Lenže tá pôda sa nestala takou zo dňa na deň, ona k tomu dospela po dlhom čase. Ten, kto pracuje s pôdou vie, že na ňu pôsobia vonkajšie vplyvy – aj malá starostlivosť, či „nestarostlivosť“… Kraj cesty, skala, tŕnie – to je pôda, po ktorej ľudia šliapu, neobrábajú ju, nestarajú sa o ňu, nevšímajú si jej stav. Preto ani zrnko nemôže prežiť a priniesť úrodu  v zemi, o ktorú sa dlhodobo nikto nestará.

Pôda – to sme my, ľudia. Zrno rozsievač ponúka nám všetkým. Akou pôdou budeme? Mnoho kresťanov si myslí, že zrnku na to, aby prinieslo bohatú úrodu, bude stačiť že sme prijali krst, myropomazanie (birmovku) a raz začas prijmeme Eucharistiu.  Ale to zrnko rastie celý náš život, aby na konci vydalo úrodu. Preto musíme do pôdy pre jeho rast neustále pridávať „živiny“. Potrebujeme počúvať Božie slovo, zastaviť sa, prísť ku Kristovi, uznať svoju závislosť, vyznať naše slabosti, neustále sa posilňovať Jeho láskou…

Veď i tŕnie, o ktorom Kristus v podobenstve hovorí, nenarástlo za jeden deň. Dlho zapúšťalo korene, až vrástli tak hlboko, že sa už nedajú vytrhnúť. Tým tŕním sú naše starosti, strach, bohatstvo, rozkoš života… Všetko to, čo zviaže život človeka, a opantá jeho srdce.

Ak človek slúži niečomu ako svojmu bohu, potom nemá čas na stretnutie s pravým Bohom, na počúvanie  Jeho slova… My ľudia dosť často používame výrazy – prepočul som,  nerozumel som, nebolo to povedané dosť hlasne, dôrazne – ale často je to iba výhovorka, aby  sme nemuseli reagovať a zaujať postoj. Takto sa správame nielen k ľuďom, ale aj k Bohu:  počujeme, ale nepočúvame, alebo inak povedané: Jedným uchom dnu, druhým von. Je to jednoduchý, alibistický postoj voči Bohu, jeho slovu, volaniu, pretože nás to nič nestojí. Božie slovo je pre nás len ako informácia – zostáva na povrchu a my sa tvárime, že nás sa to netýka.

Úrodnou pôdou sú ľudia, ktorí dokážu v tomto svete počúvať Božie Slovo, ktorí sa nestarajú iba o materiálne veci, ale vytrvalo pracujú na tom, aby ich pôda bola úrodná. Kristus chce, aby naše srdcia patrili jemu. Chce aby sme boli ľuďmi, ktorí sa za každých okolností zachovajú spravodlivo, láskavo a čestne…Chce, aby sme sa mohli slobodne rozhodovať a za každých okolností sa chceli zachovať ako Kristov človek – ako kresťan.

Bratia a sestry, dnes by sme sa všetci mohli pozrieť na seba a opýtať sa: aká pôda je v našom srdci? Ak vidíme, že je neúrodná – nestrácajme nádej, pretože kým žijeme, zmena je stále možná. Ak je úrodná a náš život je ovocím Božieho slova, rozsievajme zrno ľuďom, ktorí to  najviac potrebujú.

Zdieľať na Facebooku