V Taliansku žijúci chlapec ťažko pracoval, aby si zarobil na peniaze, aby mohol študovať spev. Totiž sníval o tom, aby sa stal slávnym umelcom. Jedného dňa učiteľ spevu mu povedal, že nemá najmenší talent a zbytočne márni svoj čas a peniaze. Napriek tejto negatívnej mienke učiteľa, matka chlapca, chudobná dedinská žena, podporovala svojho syna na duchu, povzbudzovala ho k ďalšiemu učeniu. Jej viera i vytrvalosť sa stonásobne vyplatili. Jej syn Enrico Caruso sa stal jedným z najväčších svetových tenoristov.
Vytrvalosť a práca Enrico Caruso a jeho matky dobre podávajú ducha dnešného Evanjelia. Hľa, Peter s inými Apoštolmi sa namáhajú v pote tváre celú noc pri lovní rýb. Bohužiaľ celá ich práca i úsilie boli zbytočné. Celú noc spúšťali siete a nič neulovili. Až keď sa objavil Ježiš a prikázal Petrovi, aby spustili siete ešte raz, všetko sa zázračne zmenilo. Ulovili také veľké množstvo rýb, že sa im siete začali trhať.
Kristus týmto zázračným rybolovom chcel poučiť Apoštolov, a aj nás, že nestačí iba pracovať a veľmi sa usilovať. Treba ešte rátať s Božou pomocou a prosiť o ňu, lebo ona je vždy najdôležitejšia. Bez Božej pomoci dokonca najväčšie ľudské pokusy a úsilia sú márne.
Ježiš sám ťažko pracoval. Do tridsiateho roku života pomáhal sv. Jozefovi v stolárskej dielni. Preto vedel, čo znamená byť unavený, hladný, smädný. Vedel, že ťažká práca sa spája so špinou a prachom. Zakúsil pokušenia straty ducha vo chvíľach, keď niet práce, a treba živiť rodinu.
Z toho dôvodu väčšina Jeho zázrakov i podobenstiev sa týka pracujúcich ľudí – roľníkov, rybárov, pastierov, robotníkov vo vinici. Ježiš poznal ich života, lebo sám žil takým životom.
Kristus sa zaujíma aj o náš život a prácu, ktorú vykonávame. Dnes mnohí z nás musia pracovať, viac namáhať svoj rozum ako svaly. To je tiež ťažká práca. Niekto je možno unavený sledovaním obrazovky počítača, keď sleduje správne fungovanie strojov, iný, keď sedí za stolom založenými dôležitými dokumentmi. Lekári, ošetrovateľky, právnici… môžu byť rozumovo i fyzicky unavení. Ježiš tiež vie, aká ťažká je ich práca, lebo sám sa namáhal, keď hlásal Evanjelium, keď uzdravoval a vyháňal nečistých duchov. S mocou učil, uzdravoval, vyháňal zlých duchov. Totiž často v samote zotrvával v rozhovore s Otcom.
Modlitba musí predchádzať aj všetky najdôležitejšie momenty nášho života. Pred každým dôležitým rozhodnutím života sa nielen musíme radiť s múdrymi ľuďmi, priateľmi, ale predovšetkým sa máme radiť a pýtať Boha v modlitbe: hľadať Jeho svetlo.
Nasledovanie Krista v modlitbe je pre nás zvlášť aktuálne dnes. Prehnaná aktivita, šialené tempo života, nás vnútorne rozbíjajú, robia nás bezmyšlienkovitými automatmi, spôsobujú vnútornú prázdnotu a vedú k depresii. Stále starosti, stála aktivita, stála práca nás nenapĺňa bezo zvyšku. Sme totiž nielen obyvateľmi zeme, ale i neba. Potrebujeme teda čosi viac. Tak ako nás učí svojim príkladom Kristus, jediným účinným liekom na to, aby sme nezabudli na to, kto sme a kam smerujeme, aby sme sa duchovne neustále obnovovali, je modlitba. Preto podľa príkladu Ježiša musím sa usilovať nájsť čas na modlitbu, na stretnutie v tichu so sebou samým i s našim Otcom.
Počas týchto nesmierne cenných chvíľ môžeme vyliať pred Bohom celú našu dušu. Zložiť do Jeho Otcovských rúk všetky naše starosti i nepokoje, lebo – ako správne poznamenal svätý Ján Zlatoústy – „modlitba je azylom pre všetky naše starosti“.
Zapamätajme si teda, že dobrá modlitba je najväčším pokladom každého človeka a Boh vypočuje toho, kto prosí. „Nábožná modlitba je akoby zlatým rebríkom, po ktorej vystupujeme do neba“, napísal majster Eckhart. Zasa Albert Schweitzer povedal, že „modlitby nezmenia svet, ale zmenia ľudí, a ľudia zmenia svet“. Amen.