Drahí bratia a sestry!

Dnešné podobenstvo o boháčovi a jeho bohatstve sme čítali z evanjelia podľa Lukáša. Ak sa do príbehu hlbšie započúvame, tak v 21. verši nájdeme aj kľúč k jeho pochopeniu. Evanjelista Lukáš nám všetkým ukazuje, že život človeka nezávisí od toho, čo má a zároveň nás upozorňuje na to, aby sme sa chránili chamtivosti. Z príbehu vieme, že ho prerozprával sám Ježiš, keď ho istý muž žiadal, aby rozhodol medzi ním a jeho bratom.

Z histórie vieme, že v staroveku mal prvorodený zaručený dvojnásobný podiel z rodinného dedičstva. Je viac ako pravdepodobné, že brat, ktorý sa obrátil na Ježiša, nebol prvorodený a žiadal rovnaký podiel na dedičstve. Ježiš odmieta rozhodovať o ich spore a dostáva sa k jadru veci – k žiadostivosti! Preto varuje tohto človeka a všetkých poslucháčov, že život nemá byť o zhromažďovaní bohatstva. Život je oveľa viac, ako iba „majetok“.

Ježiš pokračuje a rozpráva podobenstvo o boháčovi. Tento človek bol Bohom aj materiálne požehnaný a jeho pôda „priniesla veľkú úrodu“ (por. Lk, 12, 16). Aj keď ho Boh naďalej žehnal, muž nárast svojho majetku nepoužil pre chudobných, ale celú svoju pozornosť zameriaval iba na hromadenie bohatstva. Začal stavať väčšie stodoly a plánoval skorý odchod do „dôchodku“. Nevedel však, že je to jeho posledná noc. Ježiš uzatvára príbeh slovami: „Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“ (Lk 12, 21)

Môžem povedať, že v dnešnom evanjelium o bohatom človeku sa nachádzajú dve posolstvá.

Prvé hovorí o tom, že nemáme svoj život zasvätiť zhromažďovaniu a hromadeniu bohatstva. V podobenstve sa nachádza zaujímavá poznámka, keď Boh hovorí mužovi: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?“ (Lk 12, 20)

Toto hromadenie bohatstva nebolo iba v Ježišovej dobe, ale opakuje sa aj dnes. Vidíme to u mnohých ľudí, ktorým sa materiálne darí a ktorí si hromadia majetok. Čo sa stane so všetkým tým bohatstvom, keď zomrú? Samozrejme, zanechajú ho iným.

Druhým posolstvom podobenstva o bohatom človeku je skutočnosť, že Boh nás nepožehnáva preto, aby sme si hromadili svoje bohatstvo pre seba. Sme požehnaní, aby sme budovali Božie kráľovstvo. V žalme 62 čítame, že ak sa naše bohatstvo zväčšuje, nemáme naň upínať svoje srdce (por. Ž 62, 10). A kniha prísloví zase hovorí, že si máme ctiť Boha prvotinami svojho prírastku (por. Prís. 3, 9-10).

Pointa príbehu je teda jasná; ak si Boha ctíme darmi, čo nám dal a užívame ich pre svoje dobro a dobro iných, oslavujeme ho svojím životom a ostávame v otvorenom postoji lásky a slobody voči nemu, tak sa Jeho požehnanie v našom živote rozmnožuje.

Bratia a sestry, ak nás Boh požehnáva, tak aj my sa máme stávamť požehnaním pre iných. Ak nás teda Boh požehnal materiálnym bohatstvom, „nelipnime na ňom svoje srdce“ a „buďme štedrí voči Bohu“.  Amen.