Starší muž padol na ulici a v ťažkom stave ho sanitka odviezla do mestskej nemocnice. V jeho peňaženke ošetrovateľka našla nevýraznú adresu kohosi, kto by mohol byť synom ťažko chorého. Zatelefonovali mu teda s prosbou, aby rýchlo prišiel do nemocnice.
Keď sa zavolaný objavil pri lôžku chorého, ten vystrel k nemu svoje chvejúce sa ruky. Muž, ktorý prišiel, stlačil jeho vystreté ruky a držal ich nasledujúce štyri hodiny, až do momentu smrti. Keď lekár potvrdil smrť, muž, ktorý prišiel, sa spýtal ošetrovateľky – kto to bol? Ošetrovateľka udivená touto otázkou odpovedala: – Pane, to nebol váš otec? Nie – odpovedal muž – ale cítil som, že potreboval syna, preto som pri ňom zostal.
V dnešnom Evanjeliu Kristus hovorí o podobnej udalosti. Okolo zraneného zbojníkmi, napoly mŕtveho človeka, prechádzal najprv „istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej“ (Lk 10, 31-32). Nakoniec mu preukázal milosrdenstvo pohan, Samaritán, ktorý pri pohľade na toho raneného človeka, „keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich“ (Lk 10, 32-34).
Samaritánov Židia považovali za pohanov. Preto ich nenávideli a šikanovali ich. Avšak napriek tomu Samaritán, nepriateľ, a nie kňaz a levita, postaral sa o raneného a preukázal mu milosrdenstvo.
Kristus, keď rozprával toto podobenstvo, učí nás, že blížnym je každý človek, a zvlášť ten, ktorý je v núdzi, nezávisle od jeho národnosti, rasy či náboženstva. Inými slovami Ježiš nám hovorí, že láska alebo obsahuje celého človeka, alebo jej vôbec niet.
Aká teda má byť táto láska? Kristus ju označuje troma slovami: „videl, vzrušil sa, ošetril mu rany“. Opravdivá láska vidí potreby druhého človeka. Kňaz i levíta tiež videli raneného, a napriek tomu nevideli jeho nešťastie, boli slepí. Opravdivá láska sa hlboko vzruší nad nešťastím blížneho, plače s plačúcimi. Nakoniec opravdivá láska sa premieňa v čin: ošetril mu rany, postaral sa o neho, zachránil ho. Láska je nezištným dávaním, a nie braním. Taká musí byť láska dokonca k našim nepriateľom.
Naša cesta z Jeruzalema do Jericha je cestou medzi kostolom a našimi domami, ulicami, učebňami, pracoviskami. My tiež stretávame na tejto ceste mnoho zranených ľudí. Vieme sa nad nimi skloniť a pomôcť im? Sme milosrdní? Tak veľmi túžime, nás ľudia chápali a pomáhali nám vtedy, keď máme problémy a je nám ťažko. A či my, zo svojej strany, usilujeme sa našich blížnych chápať a pomáhať im, keď im je ťažko?
Týmto podobenstvom nám Kristus hovorí: Dávajte pozor! Lebo ak nedokážete milovať, tak vám odumrie srdce a všetko vo vašom živote stratí zmysel. Prestanete byť ľuďmi a budete sa správať ako mechanické automaty, budete sa nemilosrdne raniť , a svet sa stane miestom, kde žijú zmrzačení ľudia.
Každý deň stretávame ľudí smutných, zabudnutých, nepochopených, hladných po láske a akceptovaní, krvácajúcich kvôli neúprimnosti iných, zranených akýmsi druhom hriechu. Sú zlomení na duchu. Ich duchovná bolesť je väčšia ako bolesť toho človeka, ktorého napadli a zranili zbojníci.
Neprechádzajme ľahostajne okolo týchto ľudí. Zastavme sa a pomôžme im! Akým spôsobom? Dobrosrdečný úsmev, pozdrav, pochvala, podpora na duchu, dobrá rada, môžu urobiť zázraky pre duchovne zranených ľudí. Neraz zo srdca vyslovené slovo „ďakujem“ môže byť takým pramienkom lásky pre neakceptovaného a zabudnutého človeka.
Keď našich blížnych stretávajú nešťastia či tragédie, dokážme ich potešiť, uistiť o našom súcite, modlitbe a spomienke na nich. Stačí neraz poslaný pozdrav, telefonát či krátka návšteva. Niekedy stačí iba s niekým pobudnúť a nič nehovoriť, iba trpezlivo vypočuť.
„Blahoslavení milosrdní, lebo dosiahnu milosrdenstvo“ – povedal Ježiš v Reči na Hore. Podľa Jeho slov, ak dokážeme blížnym pomáhať a preukážeme im milosrdenstvo, tak aj my môžeme rátať s tým, že Boh i naši blížni budú milosrdní k nám.
Zakončime našu úvahu slovami modlitby:
Kriste, nauč nás byť milosrdnými a dobrými k iným, tak ako bol milosrdný a dobrý Samaritán. Daj, aby naše srdce žilo a milovalo podľa vzoru Tvojho žijúceho a milujúceho Srdca. Daj, aby sme vedeli byť milosrdní!