Mladý rehoľník mal pochybnosti, ktoré sa týkali pravidiel jeho rehole a preto poprosil opáta o ich vysvetlenie. Opát mu navrhol, aby si vyšli s člnom na blízke jazero. Nasadli a predstavený začal veslovať, ale používal iba pravé veslo. Samozrejme, že loďka nevyplávala napred, iba sa krútila dokola. Mladý rehoľník sa osmelil a začal radiť predstavenému – Otče, ak nepoužiješ obidve veslá, tak nikam nedoplávame. – Máš pravdu, synu! Pravým veslom je modlitba; ľavým je práca. Ak nepoužiješ obidve spolu, nič nezískaš a budeš sa krútiť iba okolo seba samého.
Bratia a sestry, rada udelená mladému rehoľníkovi múdrym opátom je aktuálna aj pre nás. Mnohí z nás pripomínajú Martu z dnešného Evanjelia. Ona chcela urobiť doslova všetko a v celom tom svojom pobehovaní po kuchyni a službe pri stole zabudla na to, čo bolo skutočne dôležité a prečo Ježiš prišiel do ich domu. On neprišiel, aby dostal jedlo zadarmo. Neprišiel, aby ho obskakovali. On prišiel preto, aby bol práve v tom dome, medzi priateľmi a aby naplnil tento dom bohatstvom svojej prítomnosti. Preto napomína Martu: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno“ (Lk 10, 41-42).
Kristove slová, ktoré povedal Marte, sa vzťahujú aj na nás. Aj my, tak ako ona, sa staráme a znepokojujeme pre mnohé veci, pričom zabúdame na to, čo je skutočne v živote dôležité. Často sme tak zaujatí usporadúvaním si života, že nám uniká jeho skutočný cieľ. Sme tak zaangažovaní v rôznych aktivitách, že už nevieme, prečo a pre koho žijeme. Sme tak zaujatí získavaním vecí, ktoré si možno kúpiť za peniaze, že zabúdame na tie veci, ktoré sa za peniaze kúpiť nedajú. Neraz sme chorí kvôli starostiam, práci, námahám…
Zapamätajme si, že stály zhon a práca nás nenaplnia bezo zvyšku. Sme totiž nielen obyvateľmi zeme, ale i neba. Potrebujeme teda čosi viac. Potrebujeme, aby sme sa vedeli tak, ako Mária, zastaviť, sadnúť si k nohám Krista a počúvať, čo nám On chce povedať.
Naplnený človek, naplnený kresťan je ten, ktorý dokáže harmonicky spojiť v sebe postoj Marty i Márie: modlitbu i prácu. Každý máme telo i dušu. Musíme sa usilovať udržiavať medzi našim telom a dušou zodpovednú rovnováhu, zaistiť telu i duši pokrm, ktorý im patrí. Telo sa samo dožaduje jedla, horšie je to s dušou. Duši neškvŕka v žalúdku – možno ju ignorovať, oklamať, zakríknuť.. vtedy musíme rátať s tým, že keď zanedbáme to, čo je najdôležitejšie v našom živote, stratíme správny smer. Človek totiž nie je iba bytosťou, ktorá len pracuje, je a spí. Preto každý z nás tak, ako Mária z dnešného Evanjelia, si musí nájsť čas pre svoju dušu; čas na modlitbu, účasť na Svätej Omši, čítanie Svätého Písma, dobrých kníh, čas na stretnutie s rodinou či priateľmi.
Anglické príslovie hovorí: „The first things first“ – „Najdôležitejšie veci najprv“. Hmotná starostlivosť o rodinu je dôležitá, ale dôležitejšia je výchova. Naše dieťa musíme nielen kŕmiť, obliekať, posielať do školy, ale máme mu do srdca vštepovať vieru, učiť ho milovať, ukázať mu, v čom spočíva dobrý a šľachetný život. A dôležitejšie vo výchove je dávanie lásky ako zaisťovanie príjemností. Viac dávame svojim deťom, keď ich učíme umeniu pomoci, služby, ba dokonca obetovaniu sa pre druhých, ako keď im dovoľujeme všetko, len aby ich život bol ľahký a príjemný.
Dôležité je zdravie tela, ale dôležitejšie je zdravie duše. Dôležité je všetko, ale najdôležitejší je Boh a duša. Ktosi to povedal veľmi pekne: „Stratil si bohatstvo – nič si nestratil. Stratil si zdravie – veľa si stratil. Ale ak si stratil vieru a Boha – všetko si stratil“. „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?!“ (Mt 16, 26).
Ako teda môžeme prakticky spojiť v našom živote postoj Márie a Marty? Pokúsme sa to robiť prostým spôsobom. Keď začíname každý nový deň, pousilujme sa ho pripojiť na neustávajúci Prameň milostí, ktorým je pre nás Kristus, pomodliť sa hoci aj najkratšiu modlitbu. V tejto modlitbe môžeme obetovať Bohu celý náš deň a všetko, čo budeme v tento deň robiť. Aj počas dňa sa môžeme modliť mnoho ráz; keď ideme do práce či z práce, keď sa prechádzame v parku, keď na chvíľu navštívime kostol, keď umývame riad, keď ustielame lôžko… Večerná modlitba má byť zhrnutím i obetovaním Bohu všetkého, čo sa nám podarilo vykonať modlitbou i prácou počas celého dňa.
Prosme dnes Krista, aby sme vedeli žiť podľa slov svätého Pavla: „Či teda jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte všetko robte na Božiu slávu“ (1 Kor 10, 31).