Bratia a sestry!

Dnešný príbeh z evanjelia je nám všetkým známym a je určite zaujímavý. Čo nám chce povedať? Najprv si uvedomte, že Ježiš si toho slepého všíma. Vidí ho. Momentálne, slepý Ježiša vidieť nemohol a ten ho mohol pokojne prehliadnuť. On to ale nerobí. Práve naopak, Kristus ponúka slepému uzdravenie.

Tu je Kristus príkladom pre nás. Ukazuje nám, že by sme sa mali chopiť každej príležitosti pomôcť druhým. Kristus ide pomimo – ako sa píše, vidí biedu a hneď koná. Ani my by sme nemali byť ľahostajní voči biede a utrpeniu druhého. Aj my by sme mali pomôcť. Z evanjelií vieme, že to nie je prvý, čo Ježiš uzdravil slepého. Tento nevidiaci je rovnako takto postihnutý od narodenia.

Učeníci svojou metódou: „Rabbi, kto zhrešil – on, alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý?“ (Jn 9, 2). riešený názor, ktorý bol rozšírený v tej dobe, a to – že choroba je trest za hriechy. Tú istú situáciu zaznamenáva aj kniha Jób a evanjelista Lukáš v 13 kapitolách, a to názor, že keď je niekto chorý, tak preto, že zhrešil on, alebo jeho rodičia.

Učeníkov táto skutočnosť tiež zaujímala. Nerozmýšľali ako by mu mohli pomôcť, ale zaujímalo ich, aké sú jeho chyby a aké sú hriechy v jeho rodine. Chcú vedieť, kto je väčší hriešnik – on, alebo jeho rodičia? Tu jasne vidíme akým spôsobom sa môžeme pozerať na utrpenie človeka. Na slepého sa pozerá Kristus a rovnako aj učeníci. Kristus vidí biedu človeka a ide mu pomôcť a učeníci riešia jeho chyby, chyby jeho rodičov a to, z akého dôvodu sa takto postihnutý narodil. Je veľmi ľahké pozerať sa a zaujímať sa o len o zlyhania, chyby a hriechy druhých a svoje vlastne radšej nevidieť. Je veľmi ľahké rozoberať utrpenie druhého, ale ťažšie je osobne pomáhať.

Kristus na ich otázku dáva odpoveď – ten človek nezhrešil, ani jeho rodina – neurobili nič, za čo by mal byť jeho zrak postihnutý a on musel pykať.  V odpovedi dáva jeho slepote zmysel. Preto je slepý, aby Božie skutky boli zjavené na ňom (por: Jn 9, 3). Ježiš vyvracia presvedčenie, že choroba je dôsledkom nejakého zločinu, či zlyhania. A to, že tento človek je chorý od narodenia, to tiež neznamená, že zhrešili jeho rodičia. Ježiš jasne vyjadruje, že keď postihne človeka v živote niečo zlé, neznamená to, že si to zaslúžil. Utrpenie, bolesť a trápenie je na tejto zemi našou súčasťou. Preto Kristus ukazuje na seba, on je tu na to, aby nás uzdravil. Boh je schopný uzdraviť aj slepého od narodenia.

Nemali by sme sa preto zaoberali alebo skupinami to, kto a ako zhrešil, ale to ako pomôcť. Ako k niekomu prísť a dovoliť Bohu, aby ho mohol uzdraviť. Aby mohol byť Boh oslávený. Toto je Kristovo poslanie. Neprišiel preto, aby zaujal nejaké miesto, alebo určitú polohu, ale prišiel uzdravovať.

Kristus nám opäť dáva príklad toho, ktorý je zaviazaný určitú povinnosť. Aj my by sme si preto mali uvedomiť, že pokiaľ žijeme a je deň, tak môžeme niečo urobiť, pretože keď príde noc, už nebudeme môcť nič vykonať. Nemali by sme zbytočne stratili čas, ale použite ho na pomoc kým nejaký máme – presne tak ako Kristus. Pritom však nesmierne zabúdať, že aj môj sme Kristom poslaní. On nám hovorí: „… Ako mňa poslal Otec, tak i ja posielam vás.“ (Jn 20, 21).