Bratia a sestry, možno, že ste už počuli niekoho vykríknuť slovo „heuréka!“ Pochádza zo starogréčtiny a používame ho pri náhlom, či nečakanom objave, keď chceme povedať – „našiel som riešenie“ „objavil som“…  O tomto zvolaní sa traduje príbeh Archimeda, ktorý objavil počas kúpeľa zákon o nadnášaní telesa v tekutine, načo vybehol nahý na ulicu s radostným pokrikom „heuréka!“ – našiel som…

Tento Archimedov príbeh má s textom z Jánovho evanjelia niečo spoločné – Filip a jeho priatelia objavili v Ježišovi z Nazareta Mesiáša. Filip ide za Natanaelom a v pôvodnom gréckom  texte mu hovorí: „Heurékamen“ – našli sme. Je to presne to isté slovo, ktoré použil Archimedes pri svojom chýrnom objave, dokonca ten istý slovesný čas – takzvané perfektum, ibaže v množnom čísle.

Ako vieme, Archimedov objav má veľký význam pre hydrostatiku. Objav Filipa má obrovský význam pre ľudskú existenciu. „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.”, ako by povedal: našli sme Toho, po ktorom v srdci túži každý.

Po Archimedovom objave ho už nemusí nikto znovu vymýšľať a kričať: „našiel som!“ – stačí ten zákon pochopiť a zapamätať si ho. Zákon bol objavený pre všetkých. Stačí ho pochopiť. Objavenie Ježiša má iný charakter. Z evanjelií sa môžeme o Ježišovi dočítať a naučiť všetko, ale to ešte neznamená, že sme našli Mesiáša. Povedať „našiel som“ Mesiáša môžeme až vtedy, keď mu dovolíme, aby nás sprevádzal a riadil náš život každý deň.

Ako sa dopracoval Filip k tomu, že našiel Mesiáša? Odpoveď textu je pozoruhodná. Filip mohol nájsť Mesiáša, lebo Mesiáš už predtým našiel jeho. Náš text sa začína slovami: „Na druhý deň sa Ježiš rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: “Poď za mnou!”“ Iniciatíva prichádza od Ježiša. A to nielen v tomto prípade, ale vždy.

Ježiš povedal Filipovi: Poď za mnou – a Filip prijal pozvanie. Možno nás všetkých prekvapuje, že to urobil bez zaváhania. Je to možne? Ako vysvetlenie okamžitého rozhodnutia je možné len jedno: Ježišova osobnosť musela na Filipa zapôsobiť takým spôsobom, že v jeho srdci okamžite vznikla dôvera v Ježiša.

Ako je to s nami? Povedali sme už niekedy v živote: našiel som svojho Mesiáša? Pre každého z nás je dnešný príbeh o Filipovi a Natanaelovi veľkým pozvaním.

Poď za mnou! Tak Ježiš volá aj nás, zvlášť v tomto pôstnom čase, aby sme ho naozaj nasledovali svojím životom.

Všetci dobre vieme, že v súčasnej dobe na Ježišovo pozvanie málokedy odpovedáme tým radostným „heuréka“.  Viac a viac sa nám podsúvajú protikresťanské „hodnoty“, so zámerom odvrátiť pozvanie Ježiša Krista, a ešte lepšie – odviesť od Neho aj tých, ktorí jeho pozvanie prijali. Zámerne sa deformuje obraz Ježiša na základe spôsobu života niektorých „rádoby kresťanov“. Nenesieme aj my zodpovednosť za tento stav?

Uvediem príklad: Je mnoho ľudí, ktorí sa označujú za kresťanov, ale ich skutky sú v krikľavom rozpore s Ježišovým evanjeliom. Keď ich vidia nekresťania, pôsobí to na nich odpudivo a neraz pohoršlivo. Tragické však je, že ich kritika sa potom neobmedzuje iba na tých takzvaných kresťanov, ale takto pohoršení ľudia svoj odpor rozširujú aj na Ježiša Krista. To je veľký predsudok, za ktorý nesú zodpovednosť tí, ktorí pohoršenie spôsobili. Ale aj tu platí Ježišovo pozvanie, a preto treba povedať: Nedaj sa znechutiť tým, že vidíš nehodných kresťanov – biskupov, kňazov, laikov… poď a sám sa presvedč o Ježišovi, nezávisle od tých, ktorí svojím životom deformujú Jeho obraz.

Filip a Natanael stoja so svojím objavom pred nami. Ak máme pochybnosti, buďme ako Natanael – dajme sa pozvať, presvedčme sa sami pri samotnom Ježišovi. Ak sa stretneme s ľuďmi, ktorí majú pochybnosti, buďme ako Filip  a bez dlhého argumentovania ich pozvime: Poď a pozri, poď a sám sa presvedč, sám si prečítaj evanjeliá a potom uvidíš… Nech nás neznepokojuje, že nebudeme vedieť odpovedať na všetky ich otázky… ak budú vidieť odraz Ježiša v našom živote, bude to dostačujúca odpoveď.