Bratia a sestry!
Pred niekoľkými týždňami jeden časopis priniesol svojim čitateľom článok: “Čo sú to Vianoce?” Takmer štyridsať percent nemeckých detí vo veku od šesť do dvanásť rokov nevie, čo sa vlastne oslavuje na Vianoce. Prieskum ukázal, že na západe krajiny nevedelo na túto otázku odpovedať 36% opýtaných, na území niekdajšej Nemeckej demokratickej republiky to bolo až 54% opýtaných detí…
A čo my, dospelí, čo pre nás znamenajú Vianoce? Vianoce by mali byť pre nás mementom, aby sme si uvedomili, čo pre nás spravil Boh, aby sme si uvedomili jeho lásku k nám.
Dnešné Vianoce, ako ich predstavuje svet, nemajú nič s tým, čo nám pripomína Boh. To, čo sa často deje okolo Vianoc, je ďaleko od jeho lásky, a práve túto lásku Boh pripomína svetu.
Vianoce sú teda dňami jej prežitia – prežitia lásky k Bohu, blížnemu i k sebe samému. A priznajme si, potrebujeme na to tak veľa? Čoho všetkého by sme sa v živote vedeli s radosťou zrieknuť, len aby sme to prežili, či dosiahli!
Uvedomujeme si, že sú to slová výzvy pre každého z nás. Vianoce sú čas vedieť sa poďakovať najdrahším, vedieť im prejaviť svoju nehu, lásku a časom spolu sa stretnúť s Ježišom, ktorý tak isto vyrastal v rodine ako my. Zastaviť sa pri jasliach, pokľaknúť a zotrvať v tichej oslave, v modlitbe za seba i svojich najdrahších. Uvedomme si, že sme všetci deti Božie a Boh nás miluje takých akí sme.
V dnešnej dobe čoraz častejšie od ľudí počujeme: ” Konečne máme po Vianočných sviatkoch” To naozaj?! Prečo to niekto môže tak cítiť? Pretože pre nich sú sviatky len veci hmotné, pominuteľné a dočasné. Nakupuj, konzumuj, užívaj …a dosť. To je všetko… V ich prežívaní sviatkov nejde o pripomenutie si lásky Boha k nám a druhým.
Mladá žena si povzdychla: „Už niekoľko mesiacov mi manžel nepovedal: Mám ťa rád. Máme všetko, a predsa nám to podstatné chýba. Môjmu manželovi stačia hmotné veci, ale ja som čakala od manželstva viac… Syn mi povedal, že chce pod stromček, aby si otec na neho našiel čas a pohral sa s ním a s darčekmi, ktoré dostal vlani. Môj manžel si nevie nájsť čas pre nás.“
Láska, o ktorej nám hovorí Boh cez malé dieťa v Betleheme, je sila. Stačí jedna, jediná iskra, ktorá je schopná zapáliť veľké množstvo dreva. Ak sme schopní zasiať v našom okolí čo len trochu lásky, nie je pravda, že to vôbec nezaváži, že to nemá nijaký vplyv a účinok.
Je to ako zasadiť malý stromček, ktorý potom vyrastie na mohutný strom. Má silu rásť tak ako horčičné semienko.
Bratia a sestry, tak, čo sú to Vianoce? To nie je len otázka novinára v rámci ankety. Je oslovením aj pre nás, aby sme sa zastavili a prežili čosi krásne, vzácne, nebeské – niečo úplné, skutočné a pravé. Je to stretnutie s Božou láskou, ktorú dokážeme vnímať v tomto svete, ďakovať za ňu a potom skúsme žiť každý jeden deň podľa Božej vôle. Tak ako si to praje On.