„čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Bratia a sestry, túto otázku položil Ježišovi istý mládenec . Podľa evanjelistu Lukáša bol tento mladík úspešný a bohatý človek. ktorý zároveň nadovšetko zachovával Božie prikázania a usiloval sa o večný život. Mohli by sme povedať, že to bol priam ideálny človek – takých by sme v cirkvi potrebovali! A predsa cítil, že mu ešte niečo chýba. Ježiš presne vedel, kde je jeho problém. Pre tohto človeka mal poklad v nebi nižšiu cenu, ako jeho majetok na zemi.

Takú istú otázku si chceme položiť aj my dnes v chráme. Ježišu, čo máme robiť, aby sme boli dedičmi večného života? Bude stačiť pre večný život, že chodíme do chrámu? Alebo sa pomodlime ruženec, akatist, utiereň, večiereň, ideme na púť… poprípade prispejeme na Cirkev, chrám, dieťa v ústave, zašleme peniaze na misie?

Nasledovať Ježiša nemusí  znamenať zriecť sa peňazí, majetku. Ide o to, či vieme, kde je náš poklad. Ak bude Boh na prvom mieste, potom bude na svojom mieste aj všetko ostatné.

Otázkou nie je, či sme majetní viac, menej alebo prakticky vôbec. Otázkou je, na čo sa spoliehame? Možno, že majetným a tým, ktorí sú zvyknutí, že si môžu dovoliť kúpiť všetko, sa na Boha spolieha ťažšie. Avšak táto stať z evanjelia nie je proti majetku. Ježiš sa pýta, na čo sa spoliehame? Koľkí ľudia sa aj dnes  v otázkach večnosti spoliehajú iba na seba… na to, ako žili, dodržiavali prikázania… presne ako mladík z dnešného evanjelia.

Iste, zachovávať Božie prikázania, byť slušným, morálnym, obetavým… sú cenné hodnoty. Ale teraz ide o to, čo je pre teba, pre mňa v živote prvoradé. Pravdepodobne by sme od Ježiša odišli smutní, ako mládenec, pretože by sme sa nevedeli zriecť vecí, ktoré ovládli naše srdcia. Nemusí to byť hmotný majetok. To bol problém mládenca z evanjelia. Náš problém môže byť iný…  nech si každý sám v pravdivosti odpovie na otázku, čo ovládlo jeho srdce? Možno si myslíme, že Boha milujeme, no keby sme sa mali rozhodnúť, koľkí z nás by sa podobali smutnému mládencovi…  Majetok, alebo iné veci by boli pre nás viac než Boh. Práve v tom spočíva nebezpečenstvo vecí,  na ktorých si staviame život.  Ovládnu srdce človeka  a človek sa postupne odvráti od Boha.

Ak upriamime našu pozornosť iba na samotné veci ktoré radi robíme, či vlastníme –  dobre vieme,  koľko zla sa tým narobí  nielen v našom osobnom živote, rodinách, spoločnosti, ale aj v samotnej Cirkvi… Aj tu láska k veciam a túžba vlastniť ovládla mnoho sŕdc biskupov a kňazov… Samotný pápež pred niekoľkými mesiacmi poukázal na tento problém.

Svätý Pavol v liste Timotejoví v šiestej kapitole píše: koreňom všetkého zlá je láska k peniazom. Ak naše srdcia ovládnu peniaze, túžba po bohatstve, a nebudeme sa ich chcieť zrieknuť, verme, že prídu do nášho života ešte väčšie problémy.

Autor jednej knihy, ktorú som čítal, opisuje veľmi výstižný príbeh: Poznal jednu rodinu, ktorá bola pomerne chudobná, ale aj napriek tomu, že manželia  toho nemali veľa, boli šťastní. Láska, úcta jeden k druhému, modlitba, bola každodennou samozrejmosťou pre túto rodinu. Po určitom čase sa im začalo dariť a zbohatli… a zrazu nemali čas ani na seba, ani na modlitbu, ani na spoločenstvo v kostole. Chceli stále viac a viac. “Zhŕňanie” postavili na prvé miesto. Spokojnosť im dlho nevydržala. Manžel začal piť, podvádzať, myslel si, že za peniaze si kúpi všetko. Ale to najcennejšie čo mali, to stratili…

Toto sa môže udiať v každej rodine, ak si nedá pozor. Ježiš nás dnešným evanjeliom varuje – daj si pozor, aj ty môžeš takto dopadnúť! Možno, že sa modlíš ruženec, akatist, si na každej večierni, ale vieš sa zrieknuť toho, čo najviac spútava tvoje srdce?

Možno by bolo dobre, kedy sme si častejšie pripomenuli, že čokoľvek v živote máme, je nám dané iba na istý čas. Tak, či onak, všetko raz necháme tu. Nepripútavajme sa k týmto pozemským veciam až tak, že ich povýšime na prvé miesto, že pred Boha dáme pozemské bohatstvo. Nežime tak, akoby náš život na zemi mal trvať donekonečna…

Po jednom pohrebe, prechádzajúc pomedzí ľudí som započul ako sa jeden pán pýta druhého: …koľko toho vlastne po sebe zanechal? A ten druhý na to povedal: Všetko.
Všetko… je to veľmi vážna a pravdivá odpoveď. Všetko… všetky prostriedky necháme tu, na tejto zemi, pretože tu sme len pútnikmi, tadiaľto iba prechádzame.

Bratia a sestry, ak sme tu len pútnikmi, ktorých cieľ je mimo tohto sveta, tak potom aj náš poklad musí byť uložený mimo tohto sveta.