História farnosti

Prvého septembra 1992, Mons. Ján Chryzostom kardinál Korec, SJ prenajal chrám na dobu 99 rokov Gréckokatolíckej cirkvi, ktorá tu začala pravidelne slúži sv. liturgie – (sv. omše) v byzantskom obrade a tak nám približuje časy sv. Cyrila a Metoda. (Nitrianski gréckokatolíci až do roku 1997 tvorili filiálku bratislavskej gréckokatolíckej farnosti.)

Chrám vtedy spravovala gréckokatolícka farnosť Bratislava. Bratislavská farnosť ho dala čiastočne opraviť a podľa možností upraviť pre potreby východného obradu. Žiaľ, odvlhčenie chrámu sa vykonalo neúčinne a múry chrámu trpia naďalej vlhkosťou.

O odstránenie vlhkosti sa po svojom príchode do farnosti v roku 2003 pokúšal aj o. Matejovič. Do interiéru chrámu sa zakúpil účinný elektrický odvlhčovací prístroj a zároveň sa zakúpili do chrámu 4 plynové piecky na propan-butan (elektrické vykurovanie, ktoré tam už bolo nainštalované, bolo neúčinné a príliš drahé). V tom istom roku sa začali projekčné práce na generálnu opravu chrámu a zároveň hľadanie financií na jej realizáciu.

Na základe požiadavky pamiatkarov je potrebné pred začatím opravy exteriéru chrámu urobiť umelecký, stavebný a archeologický prieskum. Finančná náročnosť takto vzrástla, takže farnosť bez pomoci nie je schopná začať s potrebnými prácami.

Preto o. Matejovič rozhodol, že sa dá do poriadku interiér a vymenia sa nefunkčné železné okná. Chrámové steny boli čierne a fľakaté. Zariadenie poskladané z vyradeného nábytku, ktorý vraj darovali ľudia z okolitých domov. Okrem štyroch zachovalýc kostolných ľavíc, ktoré zabezpečil o. Diheneščík za jeho pôsobenia, veriaci sedeli na rôznych stoličkách rôzneho druhu a farby. Na dlážke sa nachádzali rôzne staré, ošúchané zaplesnené koberce, zrejme rovnakého pôvodu ako nábytok.

Pretože srdce farnosti tvorí eucharistický Kristus, bol v roku 2004 najskôr obnovený svätostánok a vymenený pôvodný prestol (obetný stôl) z čiastočne ohobľovaných dosák za dôstojný umelecky prevedený prestol z tvrdého dubového masívu. Stolová trojstupňová doska je položená na štyroch nohách, predstavujúcich štyri evanjelia. Toto stvárnenie poukazuje na prepojenie Eucharistie s Božím slovom. Pri úpätí prestola je ondrejský kríž na pamiatku toho, že farský chrám bol pôvodne zasvätený sv. Ondrejovi apoštolovi.

V roku 2006 za pomoci finančných darov, ktoré sa podarili o. Matejovičovi zabezpečiť, sa najskôr vybielil chrám. Bielenie celého chrámu urobil Sub-diakon Martin Pavúk MSC, (poznámka: terajší správca farnosti). Po vybielení sa položili nové koberce, zakúpené nové stoličky, skrine a skrinky a ďalšie potrebné doplnky do interiéru. Pri obnove interiéru účinne pomohli aj pracovité ruky obetavých veriacich.

V roku 2007 dala farnosť vypracovať stavebný projekt na generálnu opravu exteriéru chrámu s tým, že mesto Nitra sľúbilo zabezpečiť jeho realizáciu. Zároveň o. Matejovič dal návrh na úpravu okolia chrámu. V tomto návrhu bolo zahrnuté odstránenie zeminy zo stien kostola, ktorá sa tam dostala pri stavbe okolitých bytových domov v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Napríklad za svätyňou je zemina až 1,5 metra nad základom. Zároveň by sa vytvorilo malé námestíčko. Aj tento návrh sa mal realizovať. Žiaľ, zrejme z finančných dôvodov k realizácii plánov nedošlo.

Preto ešte v decembri r. 2008 požiadal listom o. Matejovič mesto Nitra o finančnú pomoc, aspoň na opravu strechy, aby nezatekalo do chrámu. V apríli 2009 na základe tejto požiadavky, Mestský úrad Nitra túto finančnú čiastku pridelil.

Krásu interiéru chrámu podčiarkujú aj nové drevené okná, ktoré sa vymenili začiatkom roku 2009.

Od 01. 07. 2009 do farnosti prišiel nový správca farnosti o Dr. Martin Pavúk, MSC. O. Martin pokračoval v oprave chrámu. Po jeho príchode sa vo farnosti dala nová strecha, vitráže do okien, nové dvere, schody, koberce, ikonostas, lavice, kúrenie, upravil sa oltár, zábradlie na chorúse, nové osvetlenie.

Do chrámu bol zakúpený nový evanjeliár, sedemramenný svietník, obrusy, oblečenie pre kňaza atď.  V chráme sa začali slúžiť sv. Liturgie aj cez týždeň.

Veriaci tejto farnosti sa pravidelne stretávajú nielen pri sv. Liturgiách ale aj neformálne na farských dňoch a akciách mimo chrámu.

História chrámu

Románsky kostolík v Párovciach, sa stal mnohokrát prehliadaný našou spoločnosťou i napriek svojej umelecko-historickej hodnote. Je jedným z našich najstarších stojacich  pamiatok. I to je jeden z dôvodov, prečo nás tento drobný kostolík zaujal.

Našu prácu sme započali zoskupovaním literatúry z KPÚ v Nite, Archívu PÚ v Bratislave, Archeologického ústavu SAV v Nitre, Odbornej a regionálnej časti  Krajskej knižnice Karola Kmeťka v Nitre a Univerzitnej knižnice TU.

Po štúdiu literatúry sme navštívili samotnú pamiatku a vyhotovili  podrobný opis, ktorý sa stal súčasťou tejto seminárnej práce.

Naše zameranie sa hlavne týkalo pôvodnej románskej časti, pričom sme dbali i na nevyhnutné súvislosti, ktoré sa týkajú tak historických udalostí spätých s kostolíkom, ako i ďalšieho jeho architektonického vývoja, ktorý  bezprostredne naviazal na jeho románsku hmotu.

Situácia

Kostolík sa nachádza na svahovitom teréne Párovskej ulice, ktorá je dnes súčasťou centra mesta Nitry. Túto drobnú stavbu už však nemožno pokladať za dominantu okolia. Po asanácii pôvodnej osady Pároviec r. 1960- 67 sa stal len malou spomienkou na ňu. Ocitol sa v zovretí panelovej zástavby, ktorá mu vyhradila v jeho blízkosti drobný park, na miestach bývalého dedinského cintorína, neskôr rínku, ktorý ho obklopoval. Naďalej však zotrval v centre pozornosti tejto časti mesta tak pre park, ako i pre komunikáciu s historickou tradíciou, ktorá zostala v jeho bezprostrednej blízkosti.

Historický vývoj objektu

„Párovce boli v stredoveku bohatým kupeckým predmestím Nitry, rozkladali sa po oboch stranách starodávnej bratislavskej cesty…“ „Párovský kostolík…bol postavený pravdepodobne pre obchodníkov, ktorí do Nitry prichádzali.“ Václav Mencl na základe vizuálneho posudku datoval kostolík do konca 12.storočia.

Existujú však i menej presné datovania, ako napríklad evidencia, ktorú uvádza Viliam Judák. Tá zaraďuje kostol do 11. až 12. storočia. Nové svetlo do datovania kostolíka vniesli až archeologické výskumy v r. 1959-60. Prišlo sa na mnohé zaujímavé informácie.

„Jeho najstaršie základy boli zapustené do slovanského sídliskového podložia. V spodnej časti (zachytených päť horizontov) boli stavané z lomového kameňa, kladeného na hlinu. Základy tvorilo pravidelné riadkové murivo, ukončené opus spicatum. …Vychádzajúc z nálezov i z vlastnej architektúry je treba…jeho vznik…položiť do obdobia doznievania veľkomoravskej architektúry.“

Okolo kostolíka sa rozkladalo rodové pohrebisko z 11. a 12.stor. Naň nadviazal neskorší cintorín fungujúci do roku 1705. „ V 12. stor. sa zopakoval tvar lode ( kostol bol postavený nanovo na pôvodných základoch), vymurovanej  z lomového kameňa a podkovovitá svätyňa bola nahradená polkruhovou. Kostol mal západnú emporu postavenú na obdĺžne piliere, z ktorých dva boli pri archeologickom výskume zachytené. Vstup do kostola bol zistený v úrovni 4 dlážky na južnej strane lode.“

Počas vojenského vyčíňania českého kráľa Přemysla Otakara II. bol kostolík vypálený r. 1271. Vďaka minimálnemu prírodnému opevneniu (voda) si často krát odniesli Párovce pri dobývaní hradu vojnovú daň a boli zničené (husiti, Turci) v 13. alebo 14.storočí bola k ľavej strane apsidy pristavená sakristia, ktorá sa spomína ešte vo vizitácii kostola z roku 1767.

V r. 1703 bol úplne spustošený Turkami.  Začiatkom 18. stor. bol kostol barokovo upravený na podnet biskupa Maťašovského. Kostol dostal klenbu namiesto pôvodného rovného stropu, predstavený vstupný priestor, výzdobu vstupného priečelia a nový drevený chór na mieste bývalej empory. V roku 1907 došlo k poslednej prestavbe, ktorá spočívala v nadstavení veže nad predsieň, vo výmene chóru a výstavbe novej sakristie na miestach pôvodnej.

Po 2. svetovej vojne chátral, strechu opravili r. 1950. Zlou starostlivosťou došlo k narušeniu statiky veže a muriva v miestach vstupu do sakristie. V 60-tych rokoch prebiehal archeologický a reštaurátorský výskum. Boli odkryté zvyšky fresiek. Kostol bol r.1964 nanovo omietnutý a r. 1967 po ukončení výskumov upravený tak, aby prezentoval objavené architektonické a umelecké prvky.

Popis architektúry objektu

Kostol je blokovou jednoloďovou stavbou menších rozmerov, na východnej strane ukončenou polkruhovou apsidou. Celá stavba je vytvorená z lomového kameňa na mieste bývalého predrománskeho kostolíka z 10. storočia. Zastrešený je sedlovou strechou ukončenou na oboch stranách štítom. Na jednoduchý trojuholníkový štít východnej strany lode sa napája polkužeľová strecha apsidy. Na západnom priečelí kostola je pristavaná baroková tehlová predsieň v podobe rizalitu. Na nej sa nachádza tehlová veža, dostavená r. 1907 na špáru k západnému štítu strechy lode. Podľa perokresby zo 16.stor. ( vojenský archív Viedeň) bol kostol presvetlený štyrmi románskymi oknami a veža sa nachádzala v rámci pôdorysu lode, v miestach priamo nad pôvodnou emporou.

Dnes je presvetlenie zabezpečené párom barokových okien so štukovou šambránou a klenákom na južnej stene lode. Rovnaké okno, no rozmerovo o niečo menšie, sa nachádza aj v južnom murive apsidy. Okná majú sklenú výplň v železnom ráme. Vo východnej časti muriva apsidy sa nachádza malé štrbinové okno, objavené pri výskumoch. Fasáda je až na západné priečelie hladká, členená len okennými otvormi južnej steny lode a južnej a východnej steny apsidy. Spomínané západné a teda i vstupné priečelie je pozmenené asi najviac. Veža, ktorá vznikla spomínaným spojením barokovej predsiene a nadstavanej zvonice je jednotne výtvarne zdobená zakosením hrán do žliabku, a zopakovaním pôvodnej trojice okien predsiene ( sev., záp. a juž. stena) o poschodie vyššie vo zvonici. Všetkých šesť okien je zdobených štukovou šambránou a klenákom vo vrchole. Veža je ukončená strešným ihlanom (pôvodne bola predsieň krytá malou sedlovou strechou so štítom na západnej strane). Na priečelí, po bokoch predsiene sú dvojice pilastrov ( tehla), ktoré nesú trámovie korunnej rímsy. Tá je bohato profilovaná a tiahne sa celím severným, západným (aj po obvode predsiene) a južným priečelím. Podobná rímsa sa opakuje i pod strechou veže. Vstup do chrámu zabezpečujú dvojkrídlové drevené dvere, osadené do barokového portálu predsiene. Západný štít strechy lode je segmentový, po bokoch vykrojený do podoby volút. Z pôvodného kostola sa nám teda zachovali len múry lode, apsidy, románske a štrbinové okno svätyne (dnes plne omietnuté r.1964 a kryté kovanou mrežou).

Interier

Loď pôvodne emporového panského kostolíka, je menším pozdĺžnym priestorom, dnes klenutým barokovou valenou klenbou v dvoch klenbených poliach s dvoma pármi protistojných výsečí. Kvôli klenbe bol priestor zmenšený o šesticu vtiahnutých pilierov s hladkým driekom a profilovanými hlavicami. Loď prechádza cez románsky kamenný víťazný oblúk do polkruhovej románskej apsidy. Ten, je od r. 1967odkrytý tak, aby bolo vidieť jeho stavebný materiál, jeho členenie a tiež odkryté fragmenty nástennej maľby.

Archivolta víťazného oblúka spočíva na dvojici kamenných pilastrov, nachádzajúcich sa v nároží, v mieste styku muriva lode a muriva apsidy. Sú tvorené kamennými prvkami nerovnakých rozmerov. Za zmienku nepochybne stoja rímsy, ktoré tieto pilastre ukončujú. Tie tvoria samostatný plný článok víťazného oblúka. V kostolíku sú najlepším viditeľným príkladom románskej kamenárskej práce. Majú jednoduchý štvrťkruhový profil a sú zdobené párom prstencov v hornej časti a párom v dolnej časti. Priamo na ne je posadená samotná archivolta. Tá je rovnako ako pilastre zostavená z nerovnakých kamenných prvkov. Má štvorcový profil, pričom zo strany lode je namiesto hrany urazený odskok, ktorý prebieha celím pásom archivolty. Práve na jej omietkach sa zachovali skromné fragmenty románskej nástennej výzdoby. Pochádzajú asi z druhej pol. 13.stor. Pozostávajú z iluzívneho náznaku tehlového muriva a figurálnej výzdoby. Ilúzia tehlového muriva alebo obkladu sa nachádza na západnej stene prvého až štvrtého článku severného konca archivolty. Ide o ilúziu červených tehál z bielim škárovaním. Z vnútornej strany  tej istej časti archivolty sa na druhom až piatom článku nachádza na tenkej vrstve omietky spomínaný figurálny výjav. Ide o elipsovitý fragment, v ktorého dolnej časti sa nachádza zreteľne viditeľná tvár, zahalená v červenom rúchu. Tvár je bledá, lineárne vykreslená čiernou linkou.

V hornej časti je čitateľná hlava s modrou svätožiarou ohraničenou červenou líniou, sklonená k figúre v dolnej časti. Jej sklon sa dá usúdiť podľa pozície brady a ucha. Uprostred fragmentu sa nachádzajú zvyšky červených línii na bielom podklade, zrejme rúcho hornej figúry. Nedá nám nevysloviť náš názor, i keď čisto hypotetický, že sa jedná o výjav zvestovania. O celkovom námete tohto fragmentu viac menej literatúra mlčí. Milan Togner dokonca zastáva názor, že ju: „ …pre zlomkovitosť a relatívne zlý stav povrchovej vrstvy nie je možné v súčasnej dobe (1988, no od vtedy sa s maľbou nijako nemanipulovalo) identifikovať.“  V súpise pamiatok sa uvádza, že jedna z postáv je anielom, čo by sme mohli pokladať za jej podloženie. Takisto umiestnenie maľby na vnútornej strane víťazného oblúka by zodpovedalo umiestneniam zvestovaní v danej dobe. Musíme však opomenúť i proti stojné tvrdenia dvoch zdrojov. I Stredoveké nástenné maľby na Slovensku od Dvořákovej, V. a kol. i popis pamiatky z PU Nitra sa zhodujú v názore že nejde o znázornenie Márie, ale svätca.V Stredovekých maľbách na Slovensku sa dokonca uvádza i západný, bavorský charakter maľby. Navyše sa táto tvár svätca, nachádza mimo osi dnešného víťazného oblúka, čo zneisťuje jeho ikonologickú  interpretáciu. Preto bude najlepšie ponechať náš názor v rovine nepodloženej úvahy.
Samotná apsida sa dnes nachádza pod barokovou klenbou s dvoma žľabovitými rebrami, ktoré ju delia do troch výsečí. V miestach bývalého prechodu ( severná stena apsidy) do sakristie neboli ponechané žiadne prvky k jeho reprezentácii, pretože je kompletne omietnutý. V pravej časti (južná stena apsidy) sa nachádza spomínané barokové okno. V osi apsidy sa nachádza pôvodné polkruhovo zakončené románske okno u ktorého sa ponechalo čiastočne odhalené ostenie po jeho bokoch. Na mieste nálezu románskeho okna sa nachádza štrbinové okno, ktoré bolo do tohto priestoru použité sekundárne a naopak, čiže vnútorným ostením von. To je dnes taktiež omietnuté. V spojitosti s ním sa nám podarilo získať od otca Mgr. Ľubomíra Matejoviča informáciu, že ide o nezvyčajný exemplár sekaný z jedného kusa kameňa. Toto drobné okno nachádzajúce sa v rámci väčšieho románskeho so zošikmeným ostením, bolo dodatočne doplnené o zasklenie v železnom ráme. Podlaha celého kostola je kamenná, dláždená. Pod ňou sa nachádzajú dve krypty rodín Babothy (strana epištolová) a Várkonyi (strana evanjeliová), do ktorých bol prístup priamo z lode. Na mieste pôvodnej empory, neskôr barokového chóru, je dnes nový chór z r. 1907. Ten spočíva na oceľovom nosníku vedúcom naprieč celou šírkou lode. Osadený je v severnom a južnom murive pôvodnej románskej hmoty kostola. Prístup naň je zabezpečený jednoramenným schodiskom v južnej časti chóru. Ukážka pôvodného omietnutia sa ponechala odkrytá v arkáde pravej výseče klenby, severnej steny.

Vnútorný priestor predsiene je od lode oddelený dvanásťtabuľkovými dvojkrílovými dverami . V rámci ich južnej špalety (v hmote románskeho muriva) sa nachádza malá kamenná polguľová svätenička. Predsieň má po bokoch segmentovo ukončené niky s drevenými sedíliami. Priestor je uzavretý českou plackou. Na prvom poschodí sa už nachádza samotný priestor zvonice, do ktorého je prístup z chóru.

Záver

Hoci je objekt kostolíka malý rozmerom, je veľký svojou umelecko-historickou hodnotou. A práve preto spĺňa dôležitú úlohu vo vývoji nitrianskeho regiónu, ak nie celého Slovenska.

Kostolík v Párovciach je veľmi špecifickým objektom, ktorý si nepochybne vyžaduje ešte veľa pozornosti tak v oblasti výskumu, ako i rekonštrukčných prác. Ako píše vo svojej práci Stredoveké nástenné maliarstvo na Slovensku Milan Togner, je možné, že môže dôjsť k ďalším nálezom fragmentov nástennej maľby pri nasledovných výskumoch.
To sú momenty, ktoré nás podnecujú k opätovným návratom k našej minulosti, v ktorej je ešte množstvo neobjaveného a neprebádaného. Za celú dobu písania seminárnej práce sme sa nestretli s akýmkoľvek problémom, či prekážkou v našej práci. V styku s odbornými pracovníkmi sme narazili len na kladný a obetavý prístup. Za to im všetkým srdečne ďakujeme.