Drahí bratia a sestry!
Dnes, na sviatok sv. mučeníka Štefana, uvažujme nad „otvoreným nebom“, ktoré videl sv. Štefan tesne pred svojou smrťou.
Túžba po nebeskom živote, teda po Božej blízkosti, je v každom človeku. Na túto túžbu poukazuje aj samotné Sväté písmo (Porov. Ž 42; Job). O tejto túžbe sa spieva v mnohých piesňach, ktoré počúvame a spievame. Aj v ťažkých životných situáciách túžime po „otvorenom nebi“, keď sa pýtame na zmysel jednotlivých ťažkých situácií, keď nás ťažia výčitky svedomia a túžime po odpustení, keď potrebujeme pomoc pri ťažkom rozhodovaní, alebo potrebujeme pomocnú ruku vo chvíľach, keď si už sami nemôžeme pomôcť.
Na túto túžbu nám dnes odpovedá aj samotné Vianočné posolstvo, ktoré znie: „V Ježišovi Kristovi sú nebesá otvorené.“ Vianoce nám nechcú zanechať iba idylickú spomienku na tento čas. Veď akáže idylka v maštali! Predovšetkým chcú byť sviatkom jedinečnej udalosti: Boh splnil pradávne túžby ľudí po „otvorenom nebi“. Boh splnil existenciálne túžby všetkých čias, otvorené aj skryté, po blízkosti Toho, ktorý je základom všetkého bytia.
Nebesá sa naozaj otvorili v Ježišovi Kristovi a Boh prišiel k človeku. Toto je Vianočné posolstvo. Takto sa Pán Ježiš stáva „otvoreným nebom“ pre ľudí. Tí, ktorí sa pre Neho – Jeho slovo i pôsobenie – otvárajú, majú v Ňom zážitok Božej prítomnosti. Dnes je vhodný čas na to, aby sme si spomenuli na šťastné či ťažké chvíle vo svojom živote, kde sme zažili „otvorené nebo“ a dali toto „otvorené nebo“ do súvisu s príchodom Božieho Syna na svet.
Dnes sa chcem podrobnejšie zamerať na to, čo znamená „otvorené nebo“ pri Štefanovom mučení. Štefanovo zomieranie ukazuje, čo to znamená „otvorené nebo“ pre človeka v hraničnej situácii zomierania a smrti. V ľudskom živote existujú hraničné situácie, keď sa človek vo veľmi ťažkom rozpoložení dostáva na rozhranie svojich možností a nevie, ako ďalej. Príkladom hraničných situácií sú ťažká choroba, veľké straty a sklamania, prírodné katastrofy, neodbytný pocit viny, ťaživý pocit nezmyselnosti, smrť blízkeho človeka, vlastné zomieranie a smrť. Štefan sa ocitol v hraničnej situácii, pretože bol obklopený zúriacimi nepriateľmi a čakala ho smrť. Z ľudského hľadiska nemal možnosť úniku, nemal možnosť záchrany.
V tejto hraničnej situácii jedine Štefan vidí „…otvorené nebo a Syna človeka stáť po pravici Boha“. Zastavme sa pri týchto slovách a uvažujme nad nimi. V dôsledku „otvorených nebies“ hraničná situácia prestáva byť hraničnou, lebo sa otvára nový, úžasný horizont. V Štefanovom zornom uhle pohľadu dominuje Syn človeka, ktorý stojí po Božej pravici, pripravený konať. V dôsledku toho videnia Štefanovi mizne strach z jeho protivníkov, ktorí na neho útočia kameňmi. Vidí otvorené nebo a Syna človeka a už sa nebojí o svoj život. Vie, že jeho život je v rukách Ježiša Krista.
Dar videnia „otvorených nebies“ preniká celú Štefanovu bytosť. Azda najčistejším spôsobom sa to prejavuje v jeho modlitbe pred smrťou: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ a „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha.“
Táto Štefanova modlitba prezrádza niečo veľmi dôležité: V dôsledku videnia otvorených nebies je jeho srdce čisté od pomstychtivosti – iste ráta s tým, že v budúcnosti aj jeho nepriateľom môže byť dopriate vidieť „otvorené nebo“. V dôsledku videnia „otvorených nebies“ je Štefanovo srdce čisté od strachu a so všetkou dôverou sa vkladá do Ježišových rúk.
Bratia a sestry, krajší spôsob zomierania by sme si ťažko mohli predstaviť. „Otvorené nebo“, ktoré Štefan videl, lež nevideli jeho protivníci. Nevideli rozhodujúcu skutočnosť, ktorá mení pohľad na všetko. Nevideli, pretože nechceli vidieť. Nemohli vidieť, lebo nechceli prijať Toho, ktorý otvoril nebo. S prijatím alebo odmietnutím Ježiša Krista, ako Božieho Syna, sa rozhoduje o tom, či človek bude vidieť otvorené nebo alebo nie. Ježiš Kristus otvoril nebo a ono je stále otvorené. On otvoril svoje srdce a čaká už len na nás, kedy otvoríme dvere svojich sŕdc.
Drahí bratia a sestry, čo môžeme urobiť, aby sme videli “otvorené nebo”? Prichádzať každý deň k Ježišovi, v modlitbách, v prijatí eucharistie, atď. S Kristom vstúpi do nášho života nádej a všetky hraničné situácie a aj tú poslednú, budeme prežívať s pohľadom na „otvorené nebo“ – s pokojom a istotou, že sme v Božích rukách a nikto nás z nich už nevytrhne.