Bratia a sestry, včera, keď sme slávili Štedrý deň, som vo svojom príhovore poukázal na to, že Božia spása je darovaná všetkým (Por. Tit 2, 11). To je evanjelium – radostná zvesť o spáse. Boh – Kristus prišiel pre všetkých! Toto je radostná správa Vianoc. A tento Boží skutok by nemal ostať bez našej osobnej odpovede. Aký by mal byť dôsledok Božieho príchodu v našich životoch? Ako už vieme, Boží Syn priniesol spásu všetkým ľuďom. Prišiel nás učiť životu v láske a vychovávať k dobru. Pozýva nás, aby sme sa zriekli bezbožnosti, svetských žiadostí a žili rozvážne, spravodlivo, nábožne, v láske.

Na Vianočné sviatky sa tešíme z malého Jezuliatka, nevinného Ježiška, dieťaťa v plienkach. Ľudová tvorivosť si pritom túto scénu Ježišovho narodenia takmer zidealizovala. A tak sme niekedy viac ovplyvnení ľudovým folklórom, ako samotnými evanjeliovými správami. Možno preto, aby sme aspoň na chvíľku zabudli a nechceli vidieť, ako to s Ježišom napokon skončí. Akoby sme sa bránili tomu, že to Jezuliatko raz vyrastie v dospelého muža a naplní poslanie, ktoré prijal od Boha – Otca.  Možno sa bránime tomu, že prejde niečo vyše 30 rokov a z jasličiek sa stane kríž. No vidieť iba jasličky a nevidieť spolu s nimi aj kríž, to je svojim spôsobom nepochopenie Krista, Jeho života a Jeho diela.

Dnešný sviatok Narodenia Pána upriamuje našu pozornosť na to podstatné, prečo Kristus prišiel na svet. Prišiel, aby sa vydal za nás, vykúpil nás a očistil. Vianoce sú tak začiatkom Jeho darovania a odovzdania sa za nás. Vianoce sú začiatkom Kristovej výkupnej obety – smrti a zmŕtvychvstania. A to sa nám akosi do tejto Vianočnej atmosféry veľmi nehodí.

Na pravý význam Vianoc poukazuje ikona Narodenia Pána. V jej strede je Kristus, ktorý leží v obdĺžnikovej truhličke v čiernej jaskyni. Jaskyňa znázorňuje temnotu, v ktorej bol svet a  Kristus prišiel do tejto temnoty ako Slnko spravodlivosti. Jaskyňa je zároveň aj predobrazom hrobu, do ktorého bude Ježiš pochovaný po ukrižovaní. Okrem toho je Kristus uložený akoby v malej rakve a zabalený podobne ako mŕtvola. To všetko odkazuje na to, že Ježiš prišiel na svet, aby sa obetoval za nás. Niektorí vysvetľujú, že rakvička odkazuje na košík, v ktorom bol Mojžiš ako dieťa zachránený z Nílu.

Jasle, ktoré slúžili na potravu pre dobytok, ukazujú Krista zníženého až k zvieratám. Nakoľko sa človek svojim hriechom akoby znevážil na úroveň zvieraťa, preto sa Kristus znižuje k človeku – je položený do jasličiek – medzi zvieratá.

Vôl a osol v jaskyni odkazujú na Izaiášovo proroctvo: „Vôl si pozná gazdu a osol jasle svojho pána; Izrael nepozná, môj ľud nepochopí.“ (Iz 1, 3)

Bohorodička na ikone je často znázornená v polosede alebo sede, čo naznačuje, že rodila bez bolestí a nie je vyčerpaná z pôrodu.

V hornej časti ikony sú znázornení anjeli, niektorí oznamujú pastierom radostnú zvesť a iní sa klaňajú narodenému Božiemu Synovi. Niekedy majú anjeli na znak úcty zahalené ruky.

Mudrci – mágovia sú často na koňoch a na hlavách majú perzské čiapočky. Traduje sa, že keď perzské vojská plienili Svätú zem a vtrhli aj do Chrámu Narodenia v Betleheme, uvideli na ikone týchto mudrcov s perzskými čiapkami, nechali chrám nepoškodený. Títo mudrci – mágovia boli prví pohania, ktorí uverili v Krista (pastieri boli prví Židia, ktorí uverili v Ježiša).

Hviezda, ktorá zhora ukazuje na novonarodeného Božieho Syna, má často tri lúče ako symbol Presvätej Trojice. V súvislosti s hviezdou, ktorá poučila mágov o narodení Ježiša Krista, je zaujímavé poukázať aj na staroveké myslenie, ktoré hovorí o osude každého človeka určeného konštaláciou hviezd, pri ktorej sa narodí. Keď sa narodil Kristus, tak aj hviezdy sa pohli a museli sa prispôsobiť  – jedna „zišla“ do Betlehema.

Zaujímavým výjavom na ikone Narodenia Pána je postava Jozefa sediaceho v rohu ikony. Pri ňom je postava starca, ktorý sa s ním rozpráva. Niektoré výklady hovoria o tom, že Jozef sedí v pochybnostiach a postava pri ňom je pokušiteľ. Sú aj ikony, kde je Bohorodička otočená k Jozefovi a nie k Ježišovi. Toto gesto naznačuje, že Mária je vždy tam, kde sú problémy či pochybnosti vo viere.

Väčšina teológov odmieta výklad, že muž zhovárajúci sa s Jozefom je pokušiteľ. Prikláňajú sa skôr k tomu, že ide o proroka Izaiáša prichádzajúceho k Jozefovi, ktorý ešte stále nerozumie tajomstvu. Izaiáš mu vysvetľuje, že teraz sa naplnilo jeho proroctvo o Panne, ktorá rodí syna Emanuela, čo znamená „Boh s nami“. (Iz 7,14n.)

Bratia a sestry, Vianoce sú predovšetkým o Božom dobrom skutku pre nás všetkých. Tento Boží skutok nás všetkých pozýva k hlbokej osobnej odpovedi a Boh nám dáva k tomu svoju milosť, aby sme konali dobro – skutky lásky, milosti, odpustenia, či nezištnej pomoci voči našim blížnym. Ak sa o toto budeme usilovať, potom sa naplnia aj slová známej populárnej pesničky: Každý deň budú vraj Vianoce. Keď horlivosť za dobré skutky bude našou reakciou na Božiu akciu milosti, potom nielenže „vraj budú Vianoce“, ale tie Vianoce budú celkom určite a každý deň. V konečnom dôsledku záleží už len na nás. Nech nám, tento životný program, denne pomáha žiť narodený Ježiš Kristus.