Drahí bratia a sestry, posledný deň v roku je vhodnou príležitosťou na to, aby sme sa obzreli a zhodnotili to, čo sme v ňom prežili. Pozeráme sa na to, čo nám Starý rok vzal a čo nám dal. Určite sme v tomto roku, vďaka Bohu, mohli prežiť veľa krásnych momentov v kruhu rodiny, v blízkosti kamarátov alebo na pracovisku. Možno sme prechádzali príjemnými ale aj ťažkými chvíľami, na ktoré by sme najradšej zabudli. Áno, určite to boli rôzne situácie.

Priznám sa, že moje osobné chvíle posledného dňa v roku prežívam nostalgicky. Je mi aj ľúto, že sa s ním musím rozlúčiť. Moja myseľ i srdce sú naplnené vďačnosťou za všetko, čo som prežil. Vďačnosť za to, že som mohol ľuďom sprostredkovať sviatosť krstu, zosobášiť ich, či pochovať. Vďačnosť prežívam aj za rôzne stretnutia a za to, že som aj ja mohol niekoho obdarovať a rovnako som vďačný za všetkých tých, ktorí obohatili mňa. Teší ma, keď ľuďom prinesiem radosť do ich životov, či už len nejakou fotkou na facebooku, atď. Na druhej strane ma mrzí, že som si určité veci neusporiadal tak, ako sa na kresťana patrí. Samozrejme, v neposlednom rade som vďačný Pánu Bohu za dar života, za relatívne dobré zdravie, rovnako za vás – ako moju duchovnú rodinu, za kamarátov, kolegov v práci, cirkvi alebo v škole. Každý rok sa počas Silvestra na chvíľku utiahnem do samoty, vezmem si mobil a otvorím si galériu fotiek. Nuž a keďže ich tam mám relatívne dosť, prevedú ma v spomienkach celým končiacim sa rokom. A to je skvelá príležitosť na vnútornú meditáciu, na vďačnosť voči Pánu Bohu a za ľudí, ktorými som obklopený.

V dnešný deň, zaiste nejde ani tak o to, aby sme sa na uplynulý rok pozreli len tak všeobecne, spôsobom, aký nám ponúkajú televízie. Počas posledného dňa v roku sa v televízií dívame na najvýznamnejšie spoločenské udalosti, ktoré sa počas roka odohrali a tak nám zosumarizujú celý rok. Dnes je oveľa dôležitejšie, aby sme si osobne zosumarizovali všetko to, čo sme prežili a čo nám bolo darované.

Ako som už v úvode povedal, na mnohé sa pozeráme s vďačnosťou. No je aj veľa situácií, ktoré sme nedoriešili a tlačia nás. Možno máme vo svojom živote niečo, za čo sa hanbíme a nie sme na to príliš hrdí. Zrejme je dosť toho, čo nedopadlo podľa našich predsavzatí, ktoré sme mali na začiatku odchádzajúceho roka. Áno, ak chceme byť čestní a úprimní, musíme si pripustiť a uznať, že neraz sme zanedbali lásku tak voči Bohu ako aj blížnemu. Nie vždy sme si počínali čestne a spravodlivo. Pred očami sa nám objavujú neuvážené slová, ktoré sme vyriekli, prehnané scény a reakcie, ktorých sme boli účastní a nevydarené či nezodpovedné momenty nášho správania, za ktoré cítime hanbu. Áno, naše správanie nebolo vždy vzorné a príkladom pre druhých, Pánu Bohu na česť a slávu a nám, či našim blížnym pre dobro. Možnože sa v tejto chvíli aj sami odsudzujeme a je nám to ľúto.

Práve moment ľútosti, uvedomenia si vlastných zlyhaní a pochybení, akt pokánia na konci roka, to všetko je skutočne dobrým a potrebným krokom. Kto bude žalovať na vyvolených Božích? (Rim 8, 33) Sv. apoštol Pavol si túto otázku kladie preto, aby na ňu vzápätí odpovedal. Kto teda bude žalovať? Kto bude súdiť? Áno, bude to Boh. Bude to však Boh, ktorý stojí na našej strane a ktorý súčasne ospravedlňuje. Bude to Boh, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás. Boh, ktorý nekonečne miluje a odpúšťa.

Na konci roka, uvedomujúc si svoje zlyhania, pochybenia, nedostatky a hriechy, môžeme s vďačnosťou na perách a radosťou v srdci povedať: Je tu Jeden, ktorý kvôli našim zlyhaniam, hriechom a zlobe šiel na smrť. On vzal na seba všetko to, čo nás ťaží. Hriechy, ktoré sme spáchali a pocit viny, ktorý si nesieme, nás nemusí ťažiť, obviňovať a odsudzovať donekonečna. Dnes, bratia a sestry, na konci roka, toto všetko môžeme odovzdať Tomu, ktorý sa za nás narodil, zomrel a vstal z mŕtvych.

Drahí veriaci, „Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: „Pre teba nás usmrcujú deň čo deň, pokladajú nás za ovce na zabitie.“ Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. A som si istý, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“  

Drahí bratia a sestry, žijeme v dobe, ktoré je plná strachu. Strach sa šíri v médiách a na internete. Obklopujú nás poplašné a hrozivé správy, ktoré vyvolávajú strach a úzkosť. Je naozaj ťažké vyhnúť sa strachu. Dnes, na konci roka, zo stránok svätého Písma k nám zaznievajú slová, ktoré pôsobia ako liečivý balzam. Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Odpoveď je jasná: nikto a nič. Sme veľmi milovaní. A toto nám stačí vedieť. Práve s touto nádejou, vierou a istotou chceme zakončiť Starý rok a s nádejou, vierou a istotou chceme, vykročiť do Nového roka. Nech nám v ňom Pán Boh pomáha a ochraňuje nás.