Obrázok k článku

Príhovor na pohrebe: Michael (26)

Vážená smútiaca rodina, otec, mama, brat, najbližšia rodina, priatelia, kolegovia, vážené smútiace zhromaždenie.

Všetkých nás, ktorí sme sa tu dnes zišli, zasiahla správa o smrti Michaela. Všetci sme prekvapení a preniknutí bolesťou nad jeho odchodom. Vo veku 26 rokov odchádza človek plný života, plánov a nápadov.

Michael, nebudem sa mýliť, keď poviem, že v každom z nás, ktorí sme ťa poznali je otázka, prečo? Ťažko odpovedať – nerozumieme. Zvlášť najbližší, ktorí ťa poznali, nedokážu nájsť odpoveď, pretože v živote si si nerobil ťažkú hlavu z ničoho, nikoho a prekonával si všetky skúšky.

Od narodenia si bol milovaný. Prvý krát, keď si išiel do škôlky si hodinu búchal na dvere, že tam nepôjdeš… Vyrastal si s bratom ako dvojča. Všetky šibalstvá ste robili a prežívali spolu. Ak ste niečo vyviedli, držali ste spolu ako „partizáni“. Bol si správny starší brat a keď sa tvoj braček dusil cukríkom, tak si s plačom vybehol z bytu a búchal všetkým susedom o pomoc.

Od malička si mal rád autá… Na prvom autíčku si si zodral topánočky. Malé detské autíčko, v ktorom si dokázal presedieť celý deň. Láska k autám ťa sprevádzala celý život. Mal si rád rýchlosť.

Všetkým si rád pomáhať, v ťažkom období si práve ty všetkých povzbudzoval. Okoreňoval si život filozofickými poznámkami a svojim známym aj sarkastickým humorom. Žil si pre ostatných. Ktokoľvek sa mohol na teba obrátiť. Za každých okolnosti si bol ochotný podať pomocnú ruku. Jednu z posledných hlášok, ktoré máme v pamäti je: „Nikto ti nedá viac, ako ti Miško sľúbi“.

Do tvojho života neodmysliteľne patril šport. Rád si plával, lyžoval, hral šípky, bowling, chodil na ryby, výlety… Zúčastnil si sa viacerých turnajov a na poličke stoja tvoje trofeje. Bol si skvelý strelec. Na súťaži si reprezentoval kolegov z policajného zboru.  Život si si užíval plnými dúškami. Rád si sa obklopoval ľuďmi a  trávil čas s priateľmi.

Keď mama po práci nakúpila a ty si zistil, že nešla autom, zaslal si sms – už s klasickou hláškou: „Na parkovisku ťa čaká šofér slečny Daisy“. Mal si o rodinu strach, tak ako my o teba a často si volal či sme v poriadku.

Často si mal svoj tvrdohlavý názor na veci, no vždy sme si vedeli sadnúť na kus reči a po premyslení si dokázal povedať, “zasa máš pravdu”.

Robil si naplno všetko, čo si mal rád. Možno si bol trochu lenivý do učenia. Predmety, ktoré ťa bavili, v tých si exceloval, ale keď ťa niečo nebavilo, tak to nemalo šancu. Vysoká škola, ktorá by ti vyhovovala, žiaľ – taká ešte nestojí. Ale nikto ti to nemal za zlé. Chcel si byť v akcii, žiť akčný život, stať sa policajtom a uspel si.

V živote si mal veľké plány. V týchto chvíľach sme mali byť na oslave päťdesiatky… Čo spôsobilo taký krutý zvrat, že oplakávame teba?

Vnútri každého z nás si zanechal obrovský kráter, z ktorého vyviera neutíchajúca bolesť. Veď si tak miloval život… stále hľadáme odpoveď na otázku – prečo sa to stalo? Čo sme nevideli, čo sme mali vidieť? Tá bolesť je nekonečná… Chceme aby si vedel, že ťa všetci veľmi ľúbime.

Bratia a sestry, v spomienkach na Michala, som si položil bolestnú otázku: „Ako byť teraz bez neho?“ Všetci cítime v sebe silu smútku tejto otázky. Nevieme ako, sami budeme musieť prejsť cestu, ktorá bude dlho veľmi bolestná. Ale je to cesta, nie slepá ulička.

Prečítal som text z evanjelia s nádejou, že nám všetkým dá nejaké svetlo v tejto tmavej chvíli. Ježiš povedal svojim priateľom večer predtým ako odišiel: „V dome môjho otca je mnoho príbytkov. Keď odídem, pripravím vám tam miesto“. Uistil apoštolov a chce dnes aj nás uistiť, že existuje iný dom v inom svete, v Božom novom svete.

Dúfam a verím, že Michael je v novom Božom svete spolu s Ježišom, ktorý sa milosrdne s ním pozerá na celý jeho život. A všetkému rozumie. Na všetko si vie odpovedať. Aj na otázku “prečo?”, ktorá nás trápi.

Vážené smútiace zhromaždenie, drahá smútiaca rodina, Michael tu už nie je. Ale vy, otec, mama, brat, najbližšia rodina – pozostalí, ktorí zatiaľ zostávate na tejto zemi a musíte prejsť cez čas zármutku a žiaľu. Ani najkrajšie ľudské slová nemajú moc byť skutočnou útechou zraneného srdca. Preto sa modlíme, aby vám Boh daroval nádej, že sa raz stretnete s Michaelom, Amen.

 

Zdieľať na Facebooku