Bratia a sestry,

kríž a vzkriesenie tvoria v dejinách spásy neoddeliteľný celok. Keď hovoríme o vzkriesení, nesmieme zabúdať na kríž a keď hovoríme o kríži, nezabúdajme na vzkriesenie. Ježiš sa mohol vyhnúť krížu, nakoľko ho nepriatelia viackrát varovali. Keby prestal kritizovať, keby sa zriekol priateľstva a lásky k zavrhnutým, keby sa prispôsobil požiadavkám tých, ktorí mali moc, keby našiel slová chvály a lichotenia na adresu tých, ktorí si o sebe veľa namýšľali, získal by slávu a priazeň, a určite by neskončil na kríži.

Keby to tak urobil, zradil by svoje poslanie a dnes by bol nulou, akou sa stali jeho protivníci a akou sú všetci namyslení a nafúkaní pokrytci. Ale on to neurobil. Nedal sa ani umlčať a ani neprevrátil kabát. Až do konca ostal verný nebeskému Otcovi. So svojím programom išiel do posledných následkov a preto musel zomrieť na kríži.

Ježiš prejavil priateľstvo a lásku aj voči hriešnym ľuďom, neviestkam a iným. Aj napriek tomu, že nábožní farizeji a zákonníci pokladali týchto ľudí za nečistých, Ježiš k nim prichádzal, jedol a pil s nimi. Stal sa ich priateľom a pomáhal im k novému životu. Práve tieto kontakty, s takzvanými nečistými, farizeji Ježišovi vyčítali. A aj toto Ježišovo správanie prispelo k tomu, že ho chceli navždy umlčať a nakoniec ho ukrižovali. Týmto Ježiš potvrdil svoju nepochopiteľne veľkú lásku k strateným ľuďom.

Na kríži sa zdalo, že táto láska stroskotala spolu s Ježišom. Ale keď Pán Boh vzkriesil svojho Syna, vyjadril svoj jednoznačný súhlas s touto láskou. Na kríži sa Ježiš stretol s ukrižovanými lotrami. Teraz nás zaujíma najmä ten kajúci. Pravdepodobne by sa s ním nestretol nikde inde, ako na kríži. Povedal mu slová odpustenia a nádeje: „Dnes budeš so mnou v raji.“ (Lk 23, 43) Ježišovi protivníci mohli tieto slová, s ohľadom na zdanlivo definitívny koniec, považovať za nezmysel. Ale Boh vzkriesil Ježiša a tým uznal i potvrdil slová, ktoré povedal Ježiš lotrovi. A my nemôžeme inak, len uznať, že ten krásny sľub sa stal skutočnosťou.

K Ježišovmu ukrižovaniu prispelo aj to, že kritizoval náboženskú pýchu a pokrytectvo vedúcich predstaviteľov vtedajších náboženských skupín. Bola to veľmi ostrá kritika, ktorú nikto nemal rád a najmenej tí, ktorí disponujú mocou. Prijatím kríža Pán Ježiš potvrdil, že túto kritiku myslí naozaj vážne a že z nej nič neodvoláva. Keď ho ukrižovali, mohlo sa zdať, že kritika stratila akýkoľvek význam, lebo bol zlikvidovaný ten, ktorý ich s jasným pohľadom kritizoval. Ale Boh vzkriesil Ježiša a potvrdil tak v plnom rozsahu Ježišovu kritiku náboženskej pýchy a pokrytectva, a to nielen pre vtedajšiu dobu, ale kritiku náboženskej pýchy a pokrytectva aj v dnešnej dobe.

Ježiš bol ukrižovaný, lebo lámal hranice medzi ľuďmi. Chválil vieru nežidovského stotníka, či pohanskej ženy. Vyzdvihol príklad Židmi nenávideného Samaritána. Poukázal na to, že Eliáš svojimi divmi pomohol práve nežidom a pohanom. Ľudia v Nazaretskej synagóge sa na Ježiša nahnevali a chceli ho zhodiť zo skaly, na ktorej bolo postavené ich mesto. Nakoniec sa za tento svoj postoj dostal na kríž. Tým, že sa dal ukrižovať, potvrdil, že Boh ma záujem o všetkých ľudí. Tí, ktorí zdôrazňovali rozdiel medzi Židmi a Nežidmi, mu to mali za zlé.

Na kríži sa zdalo, že Ježiš prehral. Ale Boh ho vzkriesil a potvrdil Ježišovu zvesť, že u neho neexistuje protekcia, že on nikoho neuprednostňuje. Pri výklade zákona Ježiš vyzdvihol etické príkazy a omnoho menšiu dôležitosť pripisoval rituálnym predpisom.

Pri ukrižovaní sa zdalo, že stroskotalo celé Ježišovo dielo. Ale Boh tým, že vzkriesil Ježiša, priznal sa k celému jeho dielu. Na kríži sa zdalo, že stroskotala Ježišova viera v Boha a istota, že ho vedie Boží Duch. Ale vzkriesením Krista dal Boh najavo, že k normálnemu ľudskému životu patrí mocná viera v Boha a istota, že nás Boh vedie. Vzkriesenie je Božím potvrdením Ježiša a všetkého, čo konal a ako žil. Jedine On sa má pre nás stať najvyšším vzorom formovania nášho vlastného života.

Bratia a sestry, kríž mal byť symbolom stroskotania Božieho diela záchrany, ale stal sa symbolom Božieho víťazstva – víťazstva života, pravdy a lásky. Ježišovo vzkriesenie je definitívne víťazstvo Boha – života a lásky – nad mocou zla a smrti. Mnoho zla síce ešte existuje a trápi nás. Ale je to tak ako vo veľkej vojne. Nejaká veľká bitka rozhodne o výsledku vojny. Po tejto bitke môžu ešte na rozličných miestach prebiehať boje, ale výsledok vojny už neovplyvnia, pretože ten bol rozhodnutý hlavnou bitkou. Tak Ježišovo vzkriesenie rozhodlo o konečnom víťazstve Boha nad diablom. Držme sa tejto pravdy, keď nás trápia myšlienky, prečo je ešte toľko zla vo svete aj po Ježišovom vzkriesení. Väčšie, či menšie diabolské výčiny môžu ešte medzi ľuďmi šarapatiť, ale na konečnom víťazstve života nemôžu nič zmeniť.

Ježiš vstal z mŕtvych a naše srdcia už nemusia byť naplnené smutnými a zastrašenými náladami, ale kresťanským optimizmom a nezničiteľnou radosťou. Kristus vstal z mŕtvych! Všetko, čo robíme, má hlboký zmysel – služba lásky, života, pokoja, i keby sa nám momentálne zdalo, že to neprináša nijaké výsledky.