Obrázok k článku

Veľká sobota

Bratia a sestry,

Ježišovo zmŕtvychvstanie je bezpochyby demonštráciou neobmedzenej Božej moci. Ako to dokázal? Dnes však nebudeme uvažovať o tom, ako to Boh spravil. Na nič by sme totiž neprišli. Vzkriesenie mŕtveho tela je z racionálneho hľadiska nepochopiteľné. Môžeme len stáť v tichom úžase pred týmto tajomstvom Božej moci a žasnúť nad ním. Nechať sa preniknúť radosťou, že moc smrti a záhuby nemá v Božích plánoch posledné slovo. Smieme sa naplniť pokojom a istotou, že to, čo Boh dokázal pri svojom Synovi, raz dokáže aj s nami. Dajme všetky pochybnosti a špekulácie bokom a nechajme sa preniknúť čistou a úprimnou radosťou.

V dnešný večer sa predovšetkým pozrime na to, aké reakcie vyvolalo Ježišovo vzkriesenie. Táto jedinečná udalosť v dejinách delí ľudí na dve skupiny, na veriacich a neveriacich. Predpokladám, že nebude každý súhlasiť s takýmto delením. Ale v zásade je to tak.

Pozrime sa na to, ako evanjelista Matúš opisuje reakciu neveriaceho sveta na vzkriesenia Ježiša Krista. „Strážcovia sa pred ním triasli od strachu. Ostali ako mŕtvi.“ (Mt 28, 4) Pre neveriaceho človeka je vzkriesenie Božieho Syna hrôzou. Prečo? Jednoducho preto, lebo Sudca je nažive. Keď Ho neprijal ako Záchrancu, či Spasiteľa, čo od Neho môže očakávať ako od Sudcu? Bude k nám milostivý? Zľutuje sa nad nami? Zo Svätého Písma sa dozvedáme, že Boh je milostivý, ľútostivý, odpúšťajúci, ale je aj spravodlivý! Je dôležité, aby ľudia v Neho uverili a prijali Ho.

Ak o rímskych strážcoch strážiacich hrob čítame, že sa triasli od strachu a ostali ako mŕtvi, je to pekný obraz toho, čo prežíva neveriaci človek pri stretnutí so vzkrieseným Kristom. Azda aj preto sa snaží neveriaci v dnešnej dobe udržať mŕtveho Ježiša v hrobe. Mŕtvy už predsa nebude obviňovať a nedokáže, že sme sa mýlili a nič nepochopili. Snáď aj preto židovskí náboženskí vodcovia si dávajú toľkú námahu, aby Ježiša udržali v hrobe. Zo strachu, že budú odhalení ako neschopní a slepí vodcovia. Neveriaci a zatvrdili človek si radšej vymyslí báchorku o tom, ako Ježiša v noci ukradli z hrobu  jeho učeníci. Aké je to smutné a úbohé, keď sa človek nevie pozrieť pravde do očí!

Aká je reakcia na Krista u veriacich? I tam sa objavuje strach. Je to síce strach z mystéria vzkriesenia a ide o typicky ľudskú reakciu na niečo nepoznané. Tento strach je však diametrálne odlišný od toho, ako ho prežívajú neveriaci. Veľmi pekne tento rozdiel opisuje nemecký religionista Rudolf Otto, keď hovorí o mysteriumtremendum a mysteriumfascinans. Mysteriumtremendum je strach z Boha, ktorý je nevyspytateľný a nečitateľný, ktorý nám môže ublížiť a potrestať nás. V prípade neveriacich je to celkom oprávnená a opodstatnená obava. Jediné toto totiž môžu očakávať. Na druhej strane je tu mysteriumfascinans. To je strach, ktorý nás zároveň priťahuje. Človek sa pri konfrontácii so vzkriesením cíti neisto. Je to tak preto, lebo to nemá pod kontrolou. Ľudské rácio stratilo pevnú pôdu pod nohami. No zároveň toto neznámo priťahuje veriaceho človeka, fascinuje ho a napĺňa radosťou i vnútorným pokojom. A tak aj o ženách čítame: „Rýchlo vyšli z hrobu a so strachom i s veľkou radosťou bežali to oznámiť jeho učeníkom.“ (Mt 28, 8) Pre nás veriacich je to teda radosť.

Drahí bratia a sestry! Túto radosť si však nemôžeme nechať iba pre seba. Treba sa o ňu čím skôr podeliť. Žiada sa hlásať a šíriť ďalej. Ženy z príbehu to pochopili a hneď to bežali oznámiť jeho učeníkom. Utekajme aj my! Zvestujme túto nádhernú správu svojim blízkym, kolegom, priateľom, zarmúteným, smútiacim, chorým, umierajúcim a celému svetu.

Zdieľať na Facebooku