Bratia a sestry, každá nedeľa cirkevného roka má nejaký svoj názov, význam alebo charakteristickú myšlienku. V dnešnú 2. nedeľu po Pasche sa celá Cirkev obracia k Božiemu milosrdenstvu, pretože všetci potrebujeme zažiť odpustenie. Prijať Božie milosrdenstvo môžeme spoznaním a uznaním svojej hriešnosti. Kto ju nepozná alebo nechce uznať, ťažko pochopí, prečo by mal túžiť po Božej milosti. Kto si uvedomuje svoju hriešnosť, ten žije z Božieho milosrdenstva a túto skúsenosť odpustenia prenáša aj do vzťahov s inými ľuďmi.
Spolunažívanie medzi ľuďmi je dnes charakterizované niečím celkom iným ako milosrdenstvom. Neraz sa jedni voči druhým správame nepriateľski, či už medzi známymi alebo cudzími ľuďmi. A tak sa posolstvo dnešnej nedele dotýka nielen náboženského života – vzťahu človeka a Boha -, ale aj každodenného kontaktu medzi ľuďmi.
Vo svätom písme Ježiš hovorí: „Buďte teda milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec.“ (Lk 6, 36) Táto veta v sebe nesie radostné posolstvo, že náš Boh je milosrdný. A jeho milosrdenstvo najlepšie spoznáme vtedy, keď si uvedomíme, že Boh je milosrdný ku mne osobne.
Čo znamená Božie milosrdenstvo? Byť milosrdný znamená: vedieť sa vcítiť do situácie, problémov, ťažkostí a utrpenia druhého človeka, ale aj do jeho duševných a duchovných problémov a podľa svojich možností mu pomôcť pri ich zvládaní a riešení. Byť milosrdný znamená: vedieť druhému všeličo odpustiť – a to nie zo slabosti, že sa nevládzem pomstiť, ale z vnútornej sily, že pomstychtivosť v sebe prekonám a nahradím ju niečím pozitívnym. Tieto znaky milosrdenstva odvodzujeme zo správania Ježiša Krista.
Keď sa Ježiš stretával s ľuďmi, neodvracal oči od ich utrpenia, ale vžil sa do ich situácie, trpel spolu s nimi a pomáhal im. V tom spočívala jeho solidarita. Cítil s nevidiacimi, malomocnými, s otcom zomierajúcej malej dcéry. Rozumel prežívaniu Márie a Marty, keď im zomrel brat Lazár, prežívaniu rybárov na rozbúrenom jazere, či Petrovi pri jeho topení sa v jazere. Vedel sa stretnúť s hriešnikmi a ľuďmi, ktorí nemali najlepšiu povesť. Dlhý je zoznam tých, ktorí vo svojom živote zažili, že Ježiš bol k nim milosrdný. Ježiš ľuďom pomáhal. Všetci to prežívali ako Božie milosrdenstvo, čo je vidieť na tom, že po prijatí Ježišovej pomoci, všetci vzdávali vďaku Pánu Bohu.
Takéto prejavy Božieho milosrdenstva sme dostali všetci a pri spätnom pohľade na svoj život by sme mohli objavovať situácie, v ktorých sme ho zažili.
Keď si uvedomíme tieto prejavy Božieho milosrdenstva v našom živote, hneď by sme sa mali zachovať tak, ako píše evanjelista Lukáš: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec.“ (Lk 6, 36) A k tomu by sme sa mohli opýtať: ´Ako ja môžem a mám prejaviť milosrdenstvo človeku v mojej blízkosti?´
Bratia a sestry, Boh svojím milosrdenstvom pred nami otvára novú budúcnosť. Tešme sa z toho, že hoci sme hriešni, nie sme zavrhnutí, pretože Boh s nami ráta aj do budúcnosti. Ale z tohto pre nás plynú aj závažné dôsledky pre naše správanie voči druhým. Keďže my žijeme z Božieho milosrdenstva, mali by sme preukazovať milosrdenstvo tým, ktorí sa voči nám previnia. Keby sme sa všetci kresťania riadili Ježišovou zásadou, „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec.“, svet by vyzeral inak. Nemôžeme nikoho nútiť , aby bol milosrdný, ale môžeme zmeniť seba. Zaväzuje nás k tomu milosrdenstvo, ktoré sme prijali a stále prijímame od Boha.