Drahí bratia a sestry,

Ježiš nám dnes hovorí veľmi vážne slová: „Ak vy neodpustíte ľuďom, ani váš Otec neodpustí vaše hriechy.“ Sú to slová, ktoré nás môžu zaskočiť. Možno sa nám zdajú prísne. Prečo Ježiš tak jasne spája Božie odpustenie s naším odpustením druhým?

Celé evanjelium je príbehom odpustenia. Boh neprichádza k dokonalým, ale k slabým. Ježiš odpúšťa hriešnikom, stoluje s nimi, dvíha ich z prachu. A na kríži, v najväčšej bolesti, hovorí: „Otče, odpusť im.“ Boh je Bohom milosrdenstva.

A predsa, keď ide o nás, odpustiť je ťažké. Niekto nás zranil, sklamal a možno veľmi hlboko. Niektoré rany sú roky staré a stále bolia. Vtedy sa nám zdá, že odpustiť znamená poprieť vlastnú bolesť. Ale odpustenie neznamená, že sa nič nestalo. Neznamená, že zlo bolo dobré. Znamená to, že tú bolesť odovzdávam Bohu a rozhodujem sa, že nebudem žiť v nenávisti.

Neodpustenie nás totiž zväzuje. Možno si myslíme, že tým trestáme toho druhého, ale v skutočnosti opak je pravdou, škodíme iba sebe. Hnev a horkosť zatvárajú srdce. A zatvorené srdce nedokáže naplno prijať ani Božie odpustenie.

Keď sa modlíme „Otče náš“, hovoríme: „Odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame.“ Prosíme Boha, aby s nami zaobchádzal tak, ako my zaobchádzame s druhými. To je veľmi odvážna modlitba. Ak chceme prijať Božie milosrdenstvo, naše srdce musí byť otvorené milosrdenstvu voči druhým.

Odpustenie nie je pocit. Je to rozhodnutie. Možno ešte cítim bolesť, ale rozhodnem sa, že nebudem priať zlo tomu druhému. Že sa nebudem vracať k nenávisti. Je to proces. Niekedy musíme opakovane odpúšťať. Niekedy dokážeme povedať len: „Pane, pomôž mi odpustiť.“ A aj to stačí na začiatok.

Veľkou pomocou je modlitba za toho, kto nám ublížil. Možno sa nám to zdá nemožné, ale práve modlitba pomaly uzdravuje naše srdce. Boh nás v nej mení zvnútra. A keď si uvedomíme, koľko nám samým bolo odpustené, začneme byť milosrdnejší aj voči druhým.

Najväčší obraz odpustenia je kríž. Ježiš odpúšťa tým, ktorí ho pribíjajú. To nie je slabosť, ale sila lásky. Odpustenie je víťazstvo dobra nad zlom.

Možno dnes každý z nás nosí v srdci konkrétne meno. Možno je to niekto z rodiny, z práce, alebo z minulosti. Ježiš nás dnes neodsudzuje, ale pozýva k slobode, aby sme pustili to, čo nás zväzuje.

A možno potrebujeme odpustiť aj sami sebe. Prijať, že Boh nám skutočne odpustil a môžeme začať odznova.

Bratia a sestry, tieto Ježišove slová nie sú hrozbou, ale cestou. Cestou k pokoju srdca, k slobode a k tomu, aby sme boli podobní nášmu nebeskému Otcovi.

Prosme dnes Pána, aby nám dal milosť odpúšťať tak, ako nám on odpúšťa. Aby naše srdcia boli otvorené milosrdenstvu, ktoré uzdravuje. Amen