Bratia a sestry,

ak má nejaký štátny zákon v sebe medzeru, nájdu sa vždy ľudia, ktorí ju využijú. Napríklad v zákonoch týkajúcich sa daní alebo poplatkov. Ľudia sa snažia zákon splniť tak, aby zaplatili čo najmenej. V správach sa tak objavujú titulky: Podnikateľ využil medzeru v zákone. Alebo kvôli medzere v zákone štát prišiel na poplatkoch o niekoľko desiatok tisíc Eur.

Aj keď sú Božie zákony na rozdiel od ľudských bez chýb, ľudia sa i tak pokúšajú nájsť v nich medzery. To znamená inteligentným spôsobom obísť to, čo vyžaduje Boh. Takým spôsobom, aby bol Boh spokojný a človek mu zároveň nemusel dať príliš veľa.

Ako vieme farizeji a zákonníci v Ježišovej dobe boli ľuďmi, ktorí plnili Boží zákon svedomito, do poslednej bodky. Ale pri tej bodke neraz všetko končilo. Medzerou v Božom zákone pre nich bolo, že dávali Bohu iba presne to, čo vyžadoval. Neuvažovali o tom, že môžu dať Bohu viac. A Božie zákony používali na to, aby obišli, čo Boh vyžaduje najviac. Lásku. Bol to život viery v štýle, nikoho som nezabil, na chrám prispievam a viac hriechov nemám. Boh musí byť spokojný. Takto chápali aj pôst. Robili dobré skutky, modlili a postili sa nie kvôli láske, ale kvôli tomu, aby ich iní videli, obdivovali, chválili. V podstate adorovali samých seba.

Ježiš veľmi výstižne vysvetľujú dnešné evanjelium keď hovorí o odpustení, pôste a vzťahu k peniazom. Keď sa postíme, ide v prvom rade o naše srdce. Nie o to, čo jeme, prijímame alebo neprijímame zvonka, ale to, čo z nás vychádza. Samozrejme, k očisteniu vnútra treba často zastaviť aj niečo, čo sa prijímame zvonka, nielen čo sa týka jedla, ale aj slov, myšlienok, postojov. Pôst je vlastne takou duchovnou detoxikáciou.

Istý náš teológ písal v  novinách o udalosti, ako pozval k sebe veriacich známych na Veľký piatok a ponúkol im mäso. Ako poctiví katolíci odmietli a pohoršene nechápali o čo ide. On sa však zasmial a vysvetlil im, že ide len o sójové „mäso“, ktoré je síce pripravené a chutí presne tak isto ako obyčajné, ale je pôstne. Chválil sa tým, že dokáže spojiť výbornú chuť s normou zákona o pôste.

Podľa mňa je to príklad vnútorného postoja v duchu: Aby bol vlk sýty aj ovca celá. Boh nás však aj v tomto začínajúcom sa 40 dennom pôste volá k niečomu úplne inému. Nechce výkon ani nepotrebuje dokonalých plničov zákona. Chce v prvom rade srdce človeka.

Počas pôstu nemáme hľadať medzery v Božom zákone, ale medzery v našej láske k Bohu, najbližším a tiež tým ľuďom, ktorí nám z akýchkoľvek dôvodov blízki nie sú. To je spôsob, ako sa postiť srdcom. Napríklad milovať nepriateľov môže byť niečo, čo naše srdce trhá, ale zároveň obnovuje.

Tiež si všimnime v slovách Ježiša to, že najväčšiu hodnotu v Božích očiach majú pôstne skutky urobené v skrytosti, za ktoré od iných nedostaneme odmenu, ale za ktoré odmeňuje Boh.

Bratia a sestry, neohraničme obnovu svojho srdca jedlom, ale roztrhnime si ho v tomto pôstnom období pre iných, aj napriek tomu, že sa otvorením srdca stávame zraniteľnými a bolí to. To naše srdce môžeme spojiť s Ježišovým. Je síce roztrhnuté kopiou vojaka a predsa sa stáva prameňom života. Nech sa aj naše srdcia počas tohto pôstu stanú viac prameňom života pre ľudí okolo nás.