Obrázok k článku

Jn 1, 43-51

Bratia a sestry!

Je to zakaždým veľká rodinná udalosť, keď sa malé dieťa učí chodiť a začne robiť svoje prvé kroky. Rodičia si tieto momenty radi zvečňujú, či už prostredníctvom fotografií alebo videí, aby aj ostatnému príbuzenstvu mohli neskôr ukázať prvé kroky v živote svojho dieťaťa. Po čase sa k týmto momentom opäť vraciame a spomíname  na to, aké to bolo, ako sme vyzerali, o koľko sme medzitým zostarli, čo všetko sme medzitým prežili a podobne.

Aj v dnešnom Evanjeliovom texte je reč o prvých krokoch. Nejedná sa však o prvé kroky nejakých detičiek. Reč je o prvých krokoch učeníkov ku Kristovi. Ich prvé kroky dnes pre nás nechcú byť iba spomienkou. Naopak! Celý dnešný príbeh nás pozýva k tomu, aby sme v prvých krokoch učeníkov i my nanovo spoznali svoje vlastné prvé kroky viery, nasledovania Krista. Celý tento príbeh nás pozýva k tomu, aby sme na ceste nasledovania zotrvali, aby sme sa každý deň nanovo rozhodli ísť za Kristom a nechali sa Ním každý deň nanovo povolať. Evanjelista Ján nás pozýva k tomu, aby sme i my prišli za Ježišom a videli, kto On je, zažili a strávili s Ním čas.

Celý dnešný prečítaný príbeh je ilustráciou toho, ako sa robí misia, ako sa ľudia privádzajú k viere a nasledovaniu Krista. Aj dnes ľudia potrebujú niekoho, kto ich upriami na Krista. Veď tak sme k viere v Boha boli vedení aj my sami. Niekto nám o Bohu najprv musel povedať. Možno to boli rodičia, starí alebo krstní rodičia, kňaz alebo učiteľ náboženstva, priateľ… Niekto bol vedený k Bohu ešte ako dieťa, niekto možno až v dospelom veku… Nakoniec –  nie je dôležité, kto a kedy nám svedectvo o Bohu priniesol, ale to, ako sme my sami zareagovali. Buď sme dali Bohu vo svojom živote šancum, alebo sme Ho odmietli… Naozaj, čo sa týka Boha, existujú iba tieto dve možnosti.

Dnes si uvedomujeme, že proces odovzdávania viery nesmie ostať len pri našich rodičoch, starých rodičoch, či kňazoch. My sami sa musíme stať jeho aktívnou súčasťou, a to tým spôsobom, že k životu viery budem pozývať ostatných.

Ľudia majú byť pozývaní, aby v Ježišovej blízkosti dospeli ku konkrétnej skúsenosti. To znamená, majú prísť, sami vidieť a presvedčiť sa… Čo však vidia? Škandály? Pokrytectvo? Ľudí, ktorí túžia po moci? Žiaľ, áno. Niekedy je totiž  najlepšie zviditeľnené práve takéto konanie.

Pokiaľ je naše súčasné kresťanské misijné úsilie veľakrát také bezvýsledné, môže to byť spôsobené snáď aj tým, že máme väčšinou v ponuke iba pekné slová, múdre argumenty, na všetko poučky, príkazy, zákazy, atď. No neraz nemáme odvahu adresovať ľuďom konkrétne pozvanie ku Kristovi. Niekedy si povzdychneme a povieme: veď čo by pri nás a v našich farnostiach mohli vidieť, či zažiť? Sami si dobre uvedomujeme, koľko je medzi nami nelásky, nedokonalostí, nedorozumení, zlyhaní…  A tak neraz v tom “pozývaní” rezignujeme. No tu si treba uvedomiť, že my druhých ľudí nepozývame k tomu, aby sa streli iba s nami – hriešnikmi. My ich máme predovšetkým pozývať ku stretnutiu s Kristom.

Nemáme si zakladať iba na kvalite prípravy Liturgie – pobožností, na peknej kázni, speve kňaza či kantora…  Nie všetko je len o tom, či je to na dostatočnej úrovni. I keď aj to sú dôležité faktory, nepopieram. Avšak dôležitejšie je to, aby človek začal hľadať živého Krista. Tak to napokon vyplýva zo samotnej Ježišovej otázky: Čo hľadáte?

Minimum, ktoré pre svoje okolie môžeme spraviť je v tom, že sa za ľudí vo svojej blízkosti môžeme aspoň modliť. Modliť sa za to, aby začali po Ježišovi túžiť, aby Ho začali hľadať. Nuž a modliť sa aj za to, aby naše farnosti boli miestami, kde Ježiša možno nájsť. Aby sme boli nielen správcami cirkevných budov, ale predovšetkým živými kameňmi na stavbe cirkvi, dobrými svedkami a vyznávačmi Krista.

Bratia a sestry, v živote to funguje tak, že po prvom kroku nutne nasleduje druhý. A presne tak to funguje aj v živote viery. Po prvom kroku, ktorým je svedectvo musí prísť druhý krok – stretnutie s Ním. Tak ako obaja učeníci v prečítanom evanjeliu, tak sa s novým učiteľom smieme stretnúť aj my.  V Jeho slove, na liturgii, vo sviatosti zmierenia..  Tak ako tí dvaja učeníci s Ním zostali, tak s Ním smieme zostať i my.

Amen.

Zdieľať na Facebooku