Pri čítaní dnešného evanjelia som mal pocit, že mám pred sebou „slovnú lingvistickú skúšku“ – vyše 40 mien židovských mužov a žien z dlhého rodokmeňa. Sú to naozaj len ,,anonymné” mená?

Každý jeden z nich mal svoj život. Každý jeden z týchto životov mal svoj príbeh. Skúsme si dnes, poslednú nedeľu pred narodením Ježiša Krista dať odpoveď, aké posolstvo nám chce tento rodokmeň sprostredkovať?

Tento rodokmeň prináša posolstvo, že Ježiš vstúpil do sveta ľudí. Čo meno, to konkrétna osoba, tvár, príbeh. Každá z týchto postáv má svojho otca i matku. Každá má svojho syna. Každá sa v určitom bode dejín narodila, žila a umrela. Ježiš teda nevstúpil do sveta nebeských bytostí, či anjelov. Vstúpil do sveta  ľudí z tela a krvi. Vstúpil do sveta nás, ľudí, ktorí sa rodíme, umierame, ženíme sa a vydávame, radujeme sa a plačeme. Je zaujímavé, že história Ježiša Krista nepojednáva o významných svetových udalostiach, významných bitkách, armádach, či štatistických číslach. Nie! Nič z toho! Sú tu len mená. Konkrétne mená konkrétnych osôb. To je história, do ktorej vstúpil Ježiš. História ľudí. Naša história.

Vráťme sa však ešte k menám z rodokmeňa. Prvé meno, ktoré sa tuná uvádza, je Abrahám. Ab­rahám splodil Izáka, Izák splodil Jakuba… Ježišova história je históriou Abrahámových potomkov, históriou Júdejcov, históriou izraelského ľudu. Spasiteľ sveta prišiel na svet uprostred izraelského ľudu.Narodil sa ako Žid. Za druhej svetovej vojny, keď Hitler Židov likvidoval, sa zostavovali rodokmene, alebo aj prepisovali, či falšovali, za jedným účelom : dokázať, že ten, či onen nemal židovských predkov. Tu, hneď na začiatku evanjelia, sa práve naopak uvádza, že Ježiš židovských predkov mal.

Aj pre toto posolstvo bol zostavený a zachovaný tento rodokmeň. Iste si vieme predstaviť, ako radi by mnohí túto stať z Písma svätého odstránili. Nuž a mnohí sa o to aj pokúšali. My však dnes berme na vedomie: Ježiš bol Žid. História Abrahámových potomkov, a tým pádom aj história Izraela, bola Jeho vlastnou históriou. Pokiaľ sa my dnes k Ježišovi hlásime a prijímame Ho, je to aj naša vlastná história, naša vlastná minulosť. A čo je dôležité : nemusíme sa za ňu hanbiť, tak ako sa za ňu nehanbil ani Ježiš.

História Izraela je históriou Božej zmluvy. Je to však aj história ľudskej nevernosti, nevery, neposlušnosti, tvrdohlavosti, hlúposti a špiny.

História, do ktorej Ježiš vstúpil, je história ľudského hriechu. Matúšov rodokmeň ide pekne z otca na syna. Štyri ženy, ktoré sa tam nachádzajú sú výnimkou. Jedná sa o štyri hriešne ženy. Všetky štyri sú totiž pohanského pôvodu. Jedna pochybnejšej povesti než druhá. Jeden príklad za všetky: Dávid splodil z manžel­ky Uriášovej Šalamúna… Robí sa snáď toto v oficiálnych rodokmeňoch, milí priatelia? Takáto vec sa v archívoch jednoducho potlačí do úzadia, aby sa na ňu zabudlo. Namiesto toho sa napíše : Dávid mal syna Šalamúna – a dosť. Prečo musel Matúš pripomínať celú tú hanebnú históriu, že Dávidov nástupca na izraelskom kráľovskom stolci bol v podstate z cudzoložného pomeru a že Dávid dal zákonného manžela svojej milenky zabiť?.

O jednom z panovníkov pochádzajúcich z Herodesovho rodu sa zachovalo, že dal zničiť všetky rodokmene archivované v jeruzalemskom chráme, pretože sa hanbil za svoj nízky pôvod. Rodokmeň Ježiša Nazaretského zničený nebol. On sa nehanbil za to, že vstúpil do histórie ľudského zlyhávania. Nehanbí sa nazývať nás svojimi bratmi, ako o tom čítame v NZ. Nás, ktorých hriech opakovane premáha a strach zo smrti zotročuje. On sa za nás, svojich súrodencov, nehanbí. Vstúpil medzi nás ako náš brat. Teda nie ako nejaká vyššia bytosť, bez tela, bez krvi, bez citu a súcitu, bez bolesti a bez sĺz. Náš Pán Ježiš Kristus. Ten prišiel s telom a krvou, s plačom i slzami, bolesťou aj smútkom.

Bratia a sestry, súrodencov spája telo a krv. Naše príbuzenstvo s Pánom Ježišom je však zvláštneho charakteru. Ježiš bol aj nebol synom Jozefa. Takto aj Ježiš je aj nie je s nami príbuzný. Nie je, pretože Jozef nebol Jeho biologický otec. Ježiš je však s nami príbuzný v tom slova zmysle, že do tohto príbuzenstva s hriešnym telom a hriešnym ľudstvom vstúpil na základe Božieho rozhodnutia.

On nám chcel byť i chce byť bratom. Nie cudzincom, nie nepriateľom. Nebolo to z vôle človeka, ale z Boha. Súrodencov spája telo a krv, ako bolo povedané. Teraz sa myslí na Jeho telo a Jeho krv. On do našej pošpinenej histórie vstúpil nie preto, aby nás v nej ponechal, alebo nás za ňu dokonca pochválil, ale preto, aby o nás, svojich bratov a svoje sestry, zápasil.

Ježiš sa nehanbil za svoj hriechom pošpinený rodokmeň. Nehanbi sa preto za svojho Pána ani ty. Sláva Isusu Christu!.