Tých vecí, ktoré nám Ježiš dnes odporučil, je viac a vyzerajú na prvý pohľad desivé. No nakoľko sa hovorí, že nič nepresviedča tak, ako príklad života, uveďme si jeden taký príklad.

Teddy bol považovaný za jedného z najposlednejších v triede: nezáujem o školu; zatuchlé, pokrčené šaty; neučesané vlasy; tvár stále kamenná; pohľad tupý, sklený. Keď sa s ním jeho učiteľka, pani Tompsonová rozprávala, vždy jej odpovedal jednou slabikou. Takéhoto chalana nebolo ľahké mať rád.

A aj keď jeho učiteľka tvrdila, že všetkých žiakov vo svojej triede miluje rovnako, kdesi v hĺbke nej samej vedela, že nebola celkom pravdivá voči tomu, čo tvrdila. Vždy, keď opravovala Teddyho písomku, ako keby prežívala akýsi pôžitok z toho, že mohla označiť červeným iXkom všetky odpovede, ktoré neboli správne. A keď mu konečne na spodok papiera napísala známku 5 bola úplné spokojná. Nemuselo to byť také. Mala predsa založený osobný spis Teddyho, tak ako každého žiaka.

Prvá trieda: Zdá sa, že Teddy má budúcnosť. Je nadaný a usilovný. Jeho výsledky v škole sa ukazujú sľubnými. No jeho situácia doma je zlá.

Druhá trieda: Teddy by mohol byť aj lepší. Jeho matka je vážne chorá. Doma mu nemá kto pomáhať.

Tretia trieda: Teddy je dobrý chlapec, no príliš vážny. Učí sa ťažko. Tento rok mu zomrela matka.

Štvrtá trieda: Teddy je veľmi pomalý. Správa sa však slušne. Jeho otec nemá o neho záujem.

Prišli Vianoce. Žiaci sa rozhodli, že prinesú svojej učiteľke pani Tompsonovej darčeky. Poukladali svoje darčeky na stôl v triede a už len čakali, ako sa bude pani Tompsonová tváriť. Medzi nimi bol aj darček od Teddyho. Bola prekvapená, že aj on jej doniesol darček. Bol zabalený do úplne jednoduchého hnedého papiera a prelepený lepiacou páskou. Na obale boli napísané jednoduché slová: „Pre pani Tompsonovú od Teddyho”.

Keď učiteľka otvorila balíček, vypadol z neho lacný náramok a fľaštička s lacnou voňavkou. Žiaci sa začali chichotať. No pani Tompsonová si dala náramok na ruku a voňavkou si natrela svoje zápästie. Žiaci stíchli. Ruku vyzdvihla hore a hovorí: „Nevonia to krásne, žiaci?” A žiaci, zdá sa, ako keby pochopili, na čo ich učiteľka naráža, reagovali: „óóó” a „úúú”.

Na konci vyučovania, keď už žiaci boli preč, Teddy ešte zostal. Priblížil sa k pani Tompsonovej a tichým hlasom jej hovorí: „Pani Tompsonová…, pani Tompsonová, voniate presne tak, ako moja mama… a jej náramok vyzerá skutočne krásne na vašej ruke. Som šťastný, že sa vám môj darček páči.”Pani Tompsonová bola dojatá. Keď Teddy odišiel, padla na kolená a prosila Boha o odpustenie za svoju tvrdosť.

Na druhý deň, keď žiaci prišli do školy, vítala ich nová učiteľka. Pani Tompsonová sa stala úplne iným človekom. Od tohto času nebola len učiteľkou. Stala sa aj poslom Božím. Stala sa človekom, oddaným láske k svojim žiakom a začala robiť veci, ktoré nikdy pred tým nerobila. Začala ukazovať srdce. Ku koncu toho školského roka Teddy ukázal dramatické zlepšenie.

A potom škola skončila a žiaci sa rozlúčili so svojou učiteľkou a sa rozišli. Nepočula o Teddym dlho nič. Až raz jedného dňa dostala kartu. Bolo na nej napísané: Drahá pani Tompsonová, chcel som, aby ste to vedeli prvá: o pár dní končím školu dostávam diplom. S láskou, Teddy.

O 4 roky – Skončíl som univerzitu. Univerzita nebola ľahká no páčila sa mi. V láske ostáva Teddy.

O ďalšie 4 roky neskôr: … Drahá pani Tompsonová, oznamujem vám, že som doktor medicíny. Chcel som, aby ste vedeli ako prvá, Na druhý mesiac sa žením, chcel by som, aby ste mi prišli na svadbu, a aby ste sedeli tam, kde by bola sedela moja mama, keby sa bola tohoto môjho dňa dožila.

Pani Tompsonová na svadbu šla a naozaj si sadla, kde by bola sedela jeho matka. Zaslúžila si tam sedieť. Pre Teddyho urobila niečo, na čo on nielenže nikdy nezabudol, ale čo úplne zmenilo jeho život.

Čo je však v celom tomto príbehu najdôležitejšie je to, o čom je aj dnešné evanjelium: láska a odpúšťanie ľudí obracia. Teddyho láska zmenila učiteľku. Teddy bol zlým žiakom, preto, lebo ho nikto nemiloval. Akonáhle ho učiteľka začala milovať, zobudila v ňom niečo a Teddy začal rozkvitať. Toto sú všetko postrehy, ktoré môžu veľa pre náš život znamenať.

Možno si poviete: Požiadavky Kristove sú síce silné, ale sú púhym idealizmom. Ktože ich môže zachovávať? Odpoveď: nikto! No je dobré, keď je človek idealista. Idealista je človek, ktorý je na ceste k svojmu ideálu a každým dňom, ak je poctivý sa k nemu približuje.

Láskou meníme nie len seba, ale aj druhých. Svojou zatvrdilosťou nezatvrdzujeme len seba, ale aj druhých.