Bratia a sestry,

po prečítaní dnešného evanjelia ma napadla téma „nájdenie strateného“. Je to téma plná reality. Realita pritom spočíva v tom, že i dnes je nemálo takýchto „stratených“. Sú to všetci tí, ktorí sa v živote stratili. Oni sami sa pritom za stratených nepokladajú. Práve naopak! Takéto označenie by nikdy nepriali. Urazilo by ich to. Sú to všetci tí, ktorí za svojho „boha“ pokladajú všetko možné, len nie toho skutočného Boha. I keď je to smutné, predsa nie beznádejné. Nádej spočíva v tom, že i týchto stratených ktosi hľadá. Má o nich záujem. Oni sú vzácni v očiach Boha. Tým hľadajúcim je Kristus. Presne to vyplýva aj z dnešného textu o Zachejovi.

Vieme, že Zachej bol Žid. Pravdepodobne svoju vieru strácal postupne, hoci vyrastal v židovskej rodine a určite chodieval do synagógy. Mal poznanie o Bohu a jeho zákone. No peniaze v jeho živote zvíťazili nad láskou k Bohu. Jedna z najrýchlejších ciest tej doby ako sa dostať k peniazom, viedla cez mýtnicu – stal sa i on mýtnikom. Upísal sa Rimanom. Poprel všetko, čo mu bolo sväté. Vzdal sa židovskej viery, vzdal sa Mojžišovho zákona len preto, aby dobre zarobil a beztrestne kradol.

Napriek tomu, že sa svojej viery vzdal, predsa mal záujem o Božie veci, ktoré doň boli zasiate v detskom veku. Chcel stretnúť Krista. Na Zachejovom živote môžeme vidieť, že život s peniazmi je pohodlnejší, ale čo z toho, keď sa nemáte s kým podeliť? Čo z majetku, keď vami vaše okolie opovrhuje? Keď vás vlastní považujú za zradcu? Jeho dom zíval prázdnotou. Na návštevy k nemu nikto  nechodil.

V tejto kríze sa musel rozhodnúť ako ďalej žiť. A práve vtedy do mesta prichádza Ježiš. Zachej už o Ňom počul. Vedel, že je to niekto mimoriadny – výnimočný. Zachej cíti, že je to niekto pozoruhodný, a preto ho chcel vidieť.

Spočiatku to možno býva len obyčajná ľudská zvedavosť. Poznáme to aj sami – keď do nášho mesta má zavítať známa osobnosť… Tiež chceme vidieť, či stretnúť sa. Zachej chcel Krista iba vidieť. Ale Ježiš si ho zavolal a dal sa ním pozvať do domu, kde žiadny Žid neprichádzal. V každom prípade došlo k niečomu mimoriadnemu. Ten, pre ktorého boli peniaze všetkým, sa v jednej chvíli vzdáva polovice majetku.

Aj dnes je mnoho ľudí, ktorí strácajú svoju vieru. Boli vychovaní v kresťanskom duchu. Pravdepodobne svoju vieru tiež strácali postupne. Určite chodievali do chrámu na sv. Liturgie – omše, navštevovali náboženskú výchovu… No peniaze a materiálne veci v ich životoch zvíťazili nad láskou k Bohu. Jedna z najrýchlejších ciest aj v dnešnej dobe ako opustiť Boha, je túžba po materiálnom, kariére, dobrom postavení, atď. Teda aj mnohí dnešní kresťania sa upísali dnešnej rýchlej dobe. Pre svoje postavenie popreli všetko, čo im bolo vštepované v mladom veku. Vzdali sa viery.

Našťastie sú mnohí, ktorí majú záujem o Božie veci, ktoré do nich boli zasiate v detskom veku. Sami vo svojom vnútri cítia, že im niečo chýba, že sa chcú stretnúť s Kristom. Veľakrát sami prejavia záujem. Hľadajú Krista, viacerí po rokoch prichádzajú za Kristom do chrámu. Začnú prijímať sviatosti, otvárať Sväté písmo v snahe nájsť Ho. Ich snaha určite nie je márna. Určite pociťujú jeho blízkosť, či požehnanie.

Preto si aj my sami položme otázku, či nám nie je mnohokrát zaťažko prijať Ježiša v našich domácnostiach? Nejeden z nás má tendenciu považovať chrám za miesto stretnutia s Kristom a myslieť si, že východom z kostola sa všetko skončilo, alebo si povieme – do skorého videnia na budúcu liturgiu. Skúsme aj my porozmýšľať, či nevytláčame Krista zo svojho života iba do chrámu.

Bratia a sestry, na začiatku som povedal, že po prečítaní dnešného evanjelia ma napadla téma „nájdenie strateného“. Sami vidíme, že je to téma plná reality. Pretože aj dnes je mnoho kresťanov – mladých ľudí, ku ktorým patria aj vaše deti, ktorí opustili Boha, vieru. Možno povieme, že sa stratili. Aj keď je to smutné, predsa nie beznádejné. Aj týchto ľudí Kristus hľadá. Má o nich záujem. Oni sú vzácni v jeho očiach. Tak, ako Zachej raz zatúžil vidieť Krista, a urobil preto všetko, tak aj oni raz pochopia, že peniaze, kariéra, materiálne zabezpečenie sú potrebné pre život, ale nikdy sa nestanú jeho naplnením. Som presvedčený, že keď to spoznajú, nájdu si čas aj na Boha, aby s ním žili plnohodnotný, pravý život.