Bratia a sestry, pred niekoľkými rokmi ist noviny opisovali tragickú udalosť. Jedenásťročný chlapec spolu so svojím starším bratom išli po rušnej cesta a zrazilo ich auto, ktoré išlo neprimeranou rýchlosťou. Vodič auta, ktorý bol pravdepodobne pod vplyvom alkoholu, utiekol z miesta nehody a absolútne sa nezaujímal o osud chlapcov, ktorých zrazil. Mladší ležal v krvi na kraji cesty. Starší, ranený a zakrvavený sa usiloval zastaviť autá, ktoré prechádzali okolo a prosil o pomoc. Tou cestou prechádzalo veľa áut, žiaľ, žiaden z vodičov nereagoval na zraneného mladého človeka, ktorý prosil o pomoc pre krvácajúceho a zomierajúceho brata. Nakoniec jeden z vodičov zastavil, poskytol im prvú pomoc a zaviezol ich do nemocnice…

V dnešnom Evanjeliu Pán Ježiš rozpráva o podobnej udalosti. Okolo toho, ktorého zranili zbojníci, napoly mŕtveho človeka, prechádzal najprv „istý kňaz: videl ho a obišiel. Tak isto aj Levíta, keď prišiel na to miesto a uvidel zranenáho, obišiel ho“. Nakoniec mu preukázal milosrdenstvo pohan, Samaritán, ktorý pri pohľade na raneného človeka „hlboko sa vzrušil: pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína“.

Naša cesta z Jeruzalema do Jericha je cestou medzi týmto kostolom a našimi bytmi, ulicami, školami, pracoviskami. My tiež nachádzame na tejto ceste mnoho ranených ľudí. Vieme sa nad nimi skloniť a poskytnúť im pomoc? Sme milosrdní? Aj my tak veľmi túžime, aby nás ľudia chápali a pomáhali nám vtedy, keď máme problémy a je nám ťažko. Ale či sa aj my usilujeme pochopiť našich blížnych a pomáhať im, keď im je ťažko?

Keď navštevujem nemocnice, vidím mnoho ľudí, ktorí trpia. Neraz je utrpenie nad ich sily. Ležia pripútaní na svoje lôžko ako ten zranený človek z dnešného Evanjelia. Keď tak na nich pozerám, neraz ma napadne: vaša situácia stále nie je najhoršia… Je totiž mnoho takých ľudí, ktorí sa zdajú byť zdraví, žijú, ale zomrelo v nich srdce. Sú totiž chorí na bezcitnosť a nedokážu sa vcítiť do starostí a utrpenia blížnych.

Takýchto ľudí napomína Pán Ježiš v dnešnom Evanjeliu, keď rozpráva podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi. Týmto podobenstvom Kristus hovorí aj k nám: Dávajte pozor! Lebo ak vám zomrie srdce, tak všetko vo vašom živote stratí zmysel. Prestanete byť ľuďmi a budete sa správať ako mechanické bábky, budete sa nemilosrdne navzájom zraňovať a svet sa stane miestom, na ktorom žijú bezcitní mrzáci.

Každý deň stretávame ľudí smutných, zabudnutých, nepochopených, hladných po láske a akceptovaní, krvácajúcich pre neúprimnosť iných, zranených každým druhom hriechu. Sú zlomení na duchu. Ich duchovná bolesť je väčšia, ako bolesť toho človeka, ktorého napadli a zranili zbojníci. Sťažujú sa slovami dnešného Žalmu: „Som biedny a plný utrpenia“.

Neprechádzajme ľahostajne okolo takýchto ľudí. Zastavme sa pri nich a pomôžme im! Akým spôsobom? Možno stačí len dobroprajný úsmev, pochvala, podržanie na duchu, či úprimná rada a tie môžu robiť zázraky pre duchovne zranených ľudí. Neraz zo srdca vyslovené slovo „ďakujem“ môže byť doslova lúčom slnka pre neakceptovaného a zabudnutého človeka.

Keď našich blížnych stretávajú nešťastia či tragédie, dokážme ich potešiť, uistiť o našom súcite, o tom, že na nich pamätáme. Stačí poslať pozdrav, zavolať, či navštíviť dotyčného. Niekedy stačí spolu iba pobudnúť, nič nehovoriť a iba trpezlivo počúvať.

„Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo“ povedal Pán Ježiš v Reči na hore. Teda podľa Jeho slov – ak dokážeme blížnym pomáhať a preukážeme im milosrdenstvo, tak aj my môžeme rátať s tým, že Pán Boh i naši blížni budú milosrdní k nám.

Zakončime našu dnešnú úvahu slovami modlitby:

Pane Ježišu, nauč nás byť milosrdnými a dobrými voči iným ľuďom tak, ako bol milosrdný a dobrý Samaritán v dnešnom Evanjeliu. Daj, aby naše srdce žilo a milovalo podľa vzoru Tvojho žijúceho a milujúceho Srdca. Daj, aby sme dokázali byť milosrdní!