Bratia a sestry, určite ste už pri dákej udalosti, ktorá nedopadla podľa očakávania, začuli konštatovanie: „Najprv Hosana a potom ukrižuj.“ Presne takúto udalosť nám opisuje dnešné čítanie.
Keď Ježiš vchádzal do Jeruzalema na malom osliatku, pútnici Ho nadšene vítali a oslavovali slovami: Hosana Synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosana na výsostiach… Tej radosti nebolo konca – v Ježišovi videli predpovedaného Mesiáša o ktorom hovorili proroci, a preto dúfali, že zasadne na izraelský trón a oslobodí ich od nadvlády Rimanov. Mnohí ľudia vkladali do jeho osoby vlastné túžby a ideály. Nadšenie a emócie boli pri Jeho vstupe do Jeruzalema vystupňované na maximum.
Z dejín vieme, že svetský vladári pri slávnostnom vstupe do mesta prichádzajú so “všetkou parádou”. Kristus však prichádza pokorne a skromne na obyčajnom osliatku. Somárik bol v tej dobe dopravným prostriedkom tých najobyčajnejších ľudí. Keby sa táto udalosť mala odohrať v súčasnosti, Pán Ježiš by do Jeruzalema nevošiel na žiadnej luxusnej limuzíne, ale možno na ojazdenej škodovke. Napriek tomu Ho obyvatelia Jeruzalema nadšene vítali. Avšak o niekoľko dní sa situácia drasticky zmenila. Ten istý dav ľudí, ktorý Ježiša pri vstupe do Jeruzalema radostne vítal a volal mu na slávu, ten istý dav ľudí kričal: „Ukrižuj Ho. Krv Jeho na nás a na naše deti.“ Vidíme teda, aká nestála je ľudská mienka, ktorá sa dá tak ľahko ovplyvniť a zmanipulovať… Ľudská priazeň je premenlivá a jej podstatu presne vystihuje práve to známe: „Najskôr Hosana a potom ukrižuj.“
Život každého človeka je premenlivý. Plný rôznych ideálov, hodnôt, skúseností a skutkov… a my sa snažíme ho čo najlepšie prežiť. Niektoré skutočnosti v našom živote sa menia rýchlo a iné pretrvávajú. Nálada, zdravie, úspech, výkon, priazeň sveta… Niekedy je nám okolie naklonené a prejavuje nám priazeň, avšak kedykoľvek sa môže niečo pokaziť a človek okamžite upadne do nemilosti tých, ktorí ho poznali a uznávali ho. Či už nám bude svet naklonený, alebo nie, ako kresťania budeme vo svojom živote vždy prežívať mnohé problémy a stretať sa s nepochopením. Ľudská mienka je totiž veľmi vrtkavá. Pokiaľ hovoríte ľuďom to, čo sa im páči, je všetko v poriadku, ale ak poviete veci, ktoré sa im nepáčia, nemusia to prijať. Napriek tomu vieme, v Koho sme uverili. Vždy je dôležité pamätať na to, čo si o nás myslí Kristus, ako On vidí náš život.
Jeden môj známy raz kázal v kostole o pokání – hovoril: “Rozoberal som príbeh o ľuďoch v Siloe, na ktorých padla veža. Ježiš sa v evanjeliu pýta, či boli väčší hriešnici, ako ostatní ľudia, že zahynuli takouto smrťou? Nakoniec vyzýva svojich nasledovníkov, aby sa kajali, lebo – aj vy podobne zahyniete… Priama výzva k pokániu bola jednej veriacej tak nepríjemná, že sa rozhodla do kostola viac nechodiť…” Nuž, pravda nie je vždy a každému po vôli, ale ako kresťania ju musíme nasledovať a zachovávať, či sa to niekomu páči, alebo nie. Pretože Ježiš je Pravda ktorá sa nemení. „Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky“.
Nemení sa ani Bohom ustanovený plán vzkriesenia všetkých ľudí prostredníctvom Krista k poslednému súdu. O tom máme na základe biblických svedectiev 100% istotu. Ježiš nezostal v hrobe. Smrť Ho nepremohla, ale nebeský Otec Ho na tretí deň vzkriesil z mŕtvych. Sväté Písmo nás uisťuje, že čo sa stalo s Kristom, stane sa aj s nami. Každý človek raz umrie, ale na konci sveta budú ľudské telá vzkriesené. Smrti nikto neunikne, ale máme prísľub, že to, čo príde po nej, bude neporovnateľne lepšie ako to, čo prežívame na zemi teraz. Našou úlohou na tomto svete je milovať a venovať sa svojim blízkym, manželom, manželkám, deťom, priateľom… Máme pracovať a vytvárať hodnoty pre spoločnosť, do ktorej nás Boh postavil. Za každých okolnosti sa spoliehajme na Boha, lebo ľudská priazeň, či nepriazeň je vrtkavá a nestála – najskôr Hosana a potom ukrižuj.
Nech nás na tejto ceste života sprevádza Kristus, ktorý chce vstúpiť do nášho života za každých okolnosti. Amen.